Je mi jasné, že aj v prípade zvolenia by som bol len jedným z 25 kocúrov. Sám veľké zmeny nepresadím. Aby sa však vôbec nejaké v budúcnosti udiali, je dôležité, aby myšlienky pripomínajúce zdravý rozum boli v MZ minimálne prítomné. Zároveň dúfam, že môj prípadný úspech posmelí ostatných mladých, ktorým osud mesta leží na srdci.
Čo chcem teda priniesť do Mestského zastupiteľstva?
Myšlienku, že vedenie mesta a jeho zamestnanci sú tu pre občanov, nie občania pre nich. Mesto nie je samoúčelné, nie je tu na to, aby pár ľudí malo ísť ráno kam do roboty. Nech načúva občanom a rieši to, čo ich NAOZAJ trápi. Nech zmizne každoročné nadávanie na technické služby pre nezvládnuté odhrabávanie snehu. Nech zmiznú osraté lavičky a zeleň aspoň trochu primomína zeleň. Nechápem, prečo trvalo desaťročia kým sa mesto rozhýbalo vo veci Hotela Park a čakám, či to tak bude aj v prípade rozostavanej tržnice za Družstevným domom. Som za pravidelné neoficiálne stretnutia občanov/zástupcov občanov s vedením mesta. Sám sa také chystám viesť každý piatok a sobotu v lokálnych baroch a pohostinstvách. :)
Chcem presadiť myšlienku, že periféria je dôležitejšia ako centrum. Tak ako o dobrej reštaurácii nerozhoduje fešný čašník, ale čisté vecká, tak o meste viac vypovedá periféria ako vyčačkané centrum. Kedykoľvek po daždi by som vymenil rozbité chodníky na okraji mesta za neohrabanú monštruóznu fontánu pred radnicou. Skutočným problémom michalovskej periférie však je cigánska osada Angymlyn. Bomba, ktorá hlasno tiká a ktorú mesto až trestuhodne zanedbalo. Ak sú občania mesta nútení chrániť sa takým krajným riešením akým je výstavba múru, má to byť hanbou vedenia mesta, nie dôvodom na ospevovanie za jeho presadenie. Príklady z iných miest dávajú tušiť, že niečo sa robiť dá. Tak prečo nie aj u nás??
Rovnako chcem bojovať za kultúrnejšie Michalovce. Je hrozné ako dopadlo Kino Mier a historická budova starej knižnice v centre. Čo ma však zaručene zakaždým ponorí do smútku je zarastený areál Hrádku. Ten, ktorý bol niekedy pýchou mesta, dnes vyzerá ako smetisko. Nechať vedome schátrať Kertu a potom len zalomiť rukami, že je to vhodné leda tak na stavebné parcely, je škandál! Písať tu o areáli Bielej hory, to by som už asi chcel priveľa. Každopádne, v 40-tisícovom meste akým Michalovce sú, dnes chýba miesto vhodné na nedeľnú prechádzku. Podobne, ak sa staršia generácia ponosuje na zvlčelosť miestnej mládeže, nech sa pozrie akú kultúru mesto mladým ponúka. Každoročne stereotypná dramaturgia s dychovkou, Drišľakom a Cigánskymi diablami sotva privedie mladých k vyšším hodnotám. Kino Centrum už tradične zlyháva v prilákaní mladých, o návštevnosti mestskej galérie je škoda hovoriť. Niečo treba zmeniť.
Poslednou, no o to dôležitejšou zvyklosťou, ktorú chcem do MZ priniesť, je, aby sa v prvom rade a predovšetkým zaoberalo urgentnými problémami mesta, až potom všetkým ostatným. Nejde len o vyššie spomenutý Angymlyn. Roky som s nechápavosťou sledoval situáciu okolo križovatek na Lastomírskej ulici a Šíravkej ceste. Ako bolo možné, že miesta s takým obrovským počtom dopravných nehôd a, čo je najhoršie, úmrtí, unikali pozornosti radnice? Kruháč na Lastomírskej bol dokončený len pred tromi rokmi, ten na Šíravskej sa buduje až teraz (ešte že existujú voľby). Argument, že Šíravská cesta je v právomoci VÚC pritom neobstojí. Ak naši poslanci, z ktorých niektorí sedia aj vo VÚC, nedokážu presadiť toto, tak čo potom? Pevne verím, že ľudský život má v Michalovciach vyššiu cenu, aj keď dušičková tragédia pri vypnutých semafóroch má necháva v hlbokej skepse.
Takže zatiaľ toľko o mojich predstavách. Najbližšie sa pokúsim napísať o jednotlivých bodoch zvlásť a trochu podrobnejšie. Keď vyjde čas :).
Každopádne: Change we need!!
Btw., kandidujem ako nezávislý na kandidátke kamarátov zo SAS. Nie som však členom žiadnej politickej strany ani hnutia. Maximálne tak hnutia dobrého piva.
