Stále pokračujú... Unikajú ako vlna. Niekam ďaleko, kde ju nikto nespozná.
Schovávame sa pred realitou, pretože sa jej bojíme. Len sama re-a-li-ta tuší, čo v nás je. Prázdnota.
Keď totiž realita odhalí naše myšlienky, znamená to, že sme prázdni.
Neodhalí ich len v prípade, ak sa samej reality nebudeme báť.
Páli ma túžba po konci
Popreplietaní ako pavučina...
Chcem v nej uviaznuť a nevedieť sa nadýchnuť. Pocítiť, ako sa vlákna dotýkajú mojich vlasov.
Čakať, kým príde môj čas... Ale budem si istá, že koniec, bude lepší ako začiatok. Pretože keď príde koniec, bude všetko vyjasnené. Aspoň všetko mimo mňa. Tak je to najlepšie. A potom to bude dokonalé.
Nebude to trvať dlho, ale predsa budem mať pocit, že je to ten najdlhší okamih v mojom živote.
A už nepocítim prázdno.
Ale hlboké naplnenie a opodstatnenie môjho bytia.
