Robert Fico sľúbil spojiť Bratislavu s Košicami diaľnicou do roku 2010. V mene tohto sľubu neváha presadzovať drastické a zrejme protiústavné porušovanie vlastníckych práv. Najnovšie jeho honbe za dodržaním tohto megalomanského termínu padlo za obeť rešpektovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pravda, čo sa porušovania infozákona týka, u Úradu vlády nejde o žiadne pretrhnutie panenskej blany. Začal s tým prakticky v momente nástupu Ficovej vlády.
Keďže postaviť diaľnicu do roku 2010 doterajšími metódami sa ukazovalo ako nereálne, vláda sa rozhodla urýchliť výstavbu diaľnic prostredníctvom projektov verejno-súkromných partnerstiev (PPP). K zámeru vypracovalo stanovisko ministerstvo financií a 11.10.2007 ho predložilo vláde. Napriek tomu, že stanovisko ministerstva financií upozorňovalo na riziká PPP projektov a neodporúčalo ich realizovať v úplnom navrhovanom rozsahu, vláda jeho postoj ignorovala.
Zaujímavý bol aj osud stanoviska ministerstva financií z hľadiska snahy vlády utajiť jeho obsah. Najprv vláda nechcela zo stanoviska ministerstva financií zverejniť vôbec nič a odvolávala sa na obchodné tajomstvo: "Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 10 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií (Ochrana obchodného tajomstva)." Keď sa to prevalilo v médiách, ministerstvo vypracovalo upravenú verziu, v ktorej chýbajú niektoré čísla, konkrétne údaje o celkovej predpokladanej hodnote zákazky. A zrazu nebol dôvod nezverejnenia v § 10, ale v susednom § 11.
Jedna otázka, dva úrady: dve rôzne odpovede
Požiadal som preto Úrad vlády, aj ministerstvo financií, aby mi spomínané stanovisko sprístupnili v úplnom znení tak, ako bolo predložené na rokovanie vlády 11.10.2007. Dostal som dve rôzne odpovede. Z ministerstva financií mi oznámili, že "v zmysle § 17 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií v znení neskorších predpisov" sa lehota na vybavenie mojej žiadosti predlžuje do 7.11.2007. Podľa § 17 ods. 2 môže povinná osoba zo závažných dôvodov predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti o najviac osem pracovných dní, pričom závažným dôvodom podľa inkriminovaného písm. c) sú "preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty". V rezorte ministra Počiatka musí zrejme vládnuť neuveriteľný neporiadok, keď tam majú technické problémy vyhľadať oficiálne stanovisko ministerstva, ktoré bolo zaslané na vládu. Ešteže predpokladajú, že "technické problémy" odstránia do ôsmich pracovných dní.
Na Úrade vlády predlžovať lehotu nepotrebovali. Jednoducho vytlačili stanovisko ministerstva financií, ktoré predtým zavesili na webovú stránku vlády, a zaslali mi ho. Vec má ale háčik v tom, že som žiadal o zverejnenie úplného znenia stanoviska ministerstva financií, čomu internetová verzia nezodpovedá. Dôvody, ktoré pre nesprístupnenie úplného znenia stanoviska uvádza jeho predkladacia správa, sú dezinterpretovaním zákona. Predkladacia správa sa odvoláva na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého je dôvodom na obmedzenie prístupu k informáciám, ak povinná osoba informáciu "zverejňuje na základe osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby". Takýmto osobitným zákonom je vraj § 49 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, podľa ktorého "verejný obstarávateľ je povinný poslať Úradu pre verejné obstarávanie informáciu na uverejnenie vo Vestníku verejného obstarávania o plnení zmluvy, ktorú uzavrel použitím postupu zadávania nadlimitnej zákazky, a o uzavretí dodatku k takejto zmluve". A podľa Vyhlášky Úradu pre verejné obstarávanie č. 35/2006 Z.z. je súčasťou takejto informácie aj informácia o pôvodnej zmluvnej cene a skutočnej zaplatenej cene za predmet obstarávania. A povinnou osobou, ktorej zákon takúto povinnosť ukladá, je vraj zasa ministerstvo dopravy.
Prečo je argumentácia Úradu vlády zavádzajúca?
1. Zamieňajú sa v nej povinné osoby. Povinnou osobou, teda osobou, ktorá mi mala sprístupniť požadovanú informáciu, je Úrad vlády. Úrad požadovanou informáciou disponuje a určite nebude obstarávateľom. Preto aj keby existovali dôvody, aby budúci obstarávateľ, čiže ministerstvo dopravy, požadovanú informáciu nesprístupnil (hoci neexistujú - viď bod 2.), neplatili by tieto dôvody pre Úrad vlády, ale len pre ministerstvo dopravy.
2. Zamieňajú sa v nej informácie, ktoré Úrad vlády odmieta zverejniť, s informáciami, ktoré by teoreticky bolo možné odmietnuť sprístupniť s poukazaním na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Úrad vlády teraz odmieta sprístupniť informáciu o predpokladanej cene výstavby diaľnic prostredníctvom PPP projektov. Čiže informáciu o súčasnom odhade možnej budúcej ceny. Argumentuje pritom tým, že nemôže zverejniť zmluvnú cenu, teda cenu, ktorá bude zistená až prostredníctvom verejného obstarávania a bude známa až pri podpise zmluvy. Ale veď o zverejnenie zmluvnej ceny ho predsa nikto nežiada. A vlastne ani nemôže, pretože táto informácia v tejto chvíli ešte neexistuje. To však nemôže byť dôvodom, aby Úrad vlády odmietal sprístupniť inú informáciu - informáciu o predpokladanej cene zákazky. Tomu totiž pri korektnej interpretácii zákona o slobodnom prístup k informáciám nič nebráni. Úrad vlády predsa nemôže tvrdiť, že mi nemôže sprístupniť informáciu A z dôvodu, že ministerstvo dopravy nemusí sprístupniť informáciu B, keby ho o to niekto žiadal.
Čiže je evidentné, že rovnako ako § 10 (obchodné tajomstvo), ani § 11 infozákona nie je dôvodom na utajovanie požadovanej informácie. Vláda by to ešte teoreticky mohla skúsiť cez § 9 (ochrana osobných údajov), veď cez sprístupnenie tohto údaju by sme sa mohli dopátrať k budúcim príjmom ľudí v pozadí stavebných spoločností a príjmy sú predsa osobný údaj ako remeň. Keď to nepôjde ani cez § 9, ešte stále tu máme § 8 (ochrana utajovaných skutočností). Informácia o tom, koľko nás bude všetkých stáť urýchľovanie výstavby diaľnic cez PPP projekty, aby Fico a spol. mohli pred voľbami 2010 strihať pásky, by sa pri dobrej vôli dala kvalifikovať ako štátne tajomstvo. Keď už infozákon znásilniť, tak poriadne a zo všetkých strán.
C je správne
Predkladacia správa sa nám snaží nahovoriť, že zverejnením informácie o predpokladanej celkovej hodnote zákazky by došlo "k podstatnému oslabeniu vyjednávacej pozície štátu". Takže na záver už len otázka: Kvôli komu nechce vláda zverejniť informáciu o celkovej predpokladanej hodnote zákazky?
A. Vláda by rada všetko zverejnila, ale nemôže. Zákon nepustí. Keď to nejde, tak to nejde.
B. Kvôli stavebným firmám, ktoré určite nemajú žiadnu inú možnosť dozvedieť sa, koľko je vláda ochotná do toho vraziť, a teda budú musieť ponúknuť najnižšiu možnú cenu a postavia nám diaľnice rovnako ako zdravotné poisťovne bez nároku na zisk.
C. Kvôli občanom, ktorí by sa predčasne dozvedeli, koľko ich bude stáť splnenie Ficovho sľubu o diaľnici do roku 2010.
