Parlament včera vo vládno-opozičnom objatí pohodlne nadústavnou väčšinou 102 poslancov schválil tzv. vodnú novelu ústavy. Zakazuje vývoz vody s istými výnimkami. Ak aj odhliadneme od vecnej neopodstatnenosti celej novely, z legislatívneho hľadiska je to úplný paškvil.
Potrubia a balenie v spotrebiteľských obaloch sa v Ústave Slovenskej republiky nebudú spomínať niekde v článku 144, ale hneď na začiatku. V článku 4. Len 10 viet po cyrilo-metodskom duchovnom dedičstve a 9 viet po zvrchovanom, demokratickom a právnom štáte. Ďaleko vpredu pred ľudskými právami, parlamentom, či prezidentom. Proste ústava, ako sa patrí. Najvyšší zákon štátu, na ktorý môže byť človek právom hrdý. Američania môžu závidieť.
Ústava komunistického Československa v slávnom článku 4 deklarovala, že „Vedúcou silou v spoločnosti i v štáte je predvoj robotníckej triedy, Komunistická strana Československa, dobrovoľný bojový zväzok najaktívnejších a najuvedomelejších občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie.“ Vypustenie článku 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany bolo jednou z hlavných požiadaviek Novembra 89. Po štvrťstoročí sa článok 4 vracia. Vedúcu úlohu strany nahradila vedúca úloha vody. (© Belo Hefler, šéfeditor portálu infoRožnava.sk)
Tak to vyzerá, keď sa hystéria rozdúchaná konšpirátormi snúbi s populizmom väčšinových politikov. Ale aspoň, že jednota formy a obsahu ostala zachovaná.
***
Ak sa Vám článok páčil, môžete ho podporiť na VYBRALI SME.
