Nie až tak veľmi ďaleko od bohatej a svetoznámej časti New Yorku žije malá Valentína. Spolu s rodičmi a súrodencami býva vo veľmi skromných podmienkach v malej dedinke v El Salvadore. Valentína má sedem rokov a ako každé iné dievčatko, by si veľmi rada obliekla takéto vyšívané šaty. Ako je však možné, že Valentína pozná šaty, ktoré sa na 5th Avenue predávajú za stovky dolárov?
Luxus v chatrči
Hoci si to Valentína nie veľmi uvedomuje, luxus, ktorý má zdanlivo na dosah ruky, si nikdy nebude môcť vo svojom živote dovoliť.
Jej matka Clara hovorí: „Bola by som veľmi rada, keby som jedného dňa mohla také šaty vyšiť aj pre svoju dcéru, no na to nemám čas“. Zatiaľ čo Valentína pomáha s domácimi prácami, jej matka vyšíva - potrebuje zarobiť. Clara totiž vyšíva pre maquilas. Nemá pevnú mzdu, ani pravidelnú pracovnú dobu a o príspevkoch na sociálne zabezpečenie môže iba snívať. Dva-tri doláre za šaty, to je odmena, ktorú dostane za vyšitie „haute couture“ detských šiat. Je to všetko ručná práca, ktorá niekedy trvá až 16 hodín. Clarina mzda sa pohybuje okolo 20 dolárov týždenne, čo je asi tretina minimálnej mzdy pracovníka v textilnom priemysle, ktorá sa už aj tak nachádza pod hranicou chudoby. Ale pozor! Ak je na kúsku oblečenia nájdená čo len drobná chybička, strhnú jej to z platu.
Prirodzene sa vynára otázka, či je možné pri takomto plate prežiť. Clara si povzdychne a vraví: „Peňazí zostáva tak akurát na tortillu, ryžu a fazuľu - ihly a nožnice si musím kúpiť sama“. Clara je momentálne v šiestom mesiaci tehotenstva. V noci často spí len dve hodiny, musí vyšívať. Bolesti v chrbte, ramenách a rukách sa snaží ignorovať. Takto to ťahá deväť rokov, bez dovolenky, alebo voľnej nedele s rodinou.
Jedinú podporu poskytuje ženám v podobnej ťažkej situácií organizácia Mujeres Transformando. Organizácia bola založená pred jedenástimi rokmi so zámerom zlepšiť situáciu robotníčok a informovať ich o pracovných právach, o ktorých by ani netušili. Spoluzakladateľka organizácie Monserat Averano vysvetľuje: „Je veľmi dôležité budovať sieť medzi robotníčkami, vysvetliť im, že podmienky, v ktorých pracujú, nie sú normálne a platí určité pracovné právo, na základe ktorého sa môžu brániť.“ Ako nám zdôraznila Monserat, veľmi dôležitý pre nich je priamy kontakt s robotníčkami. „Na základe ich výpovedí pripravujeme dôležité podklady, ktoré vieme publikovať. Bez ich osobného svedectva by to bolo takmer nemožné. Aj napriek tomu, že od roku 1972 má ministerstvo povinnosť evidovať ľudí, ktorí pracujú doma, do určitého obdobia to tak nebolo.“ Vďaka Mujeres Transformando bolo takto od minulého roku zaregistrovaných 19 žien.
Jednou z týchto žien je aj Anna Vilma, ktorá popisuje svoju prácu takto: „Vyšívam už 30 rokov a čo sa platu týka, tak ku koncu týždňa dostanem vyplatených 50 dolárov. Podarí sa mi zarobiť viac ako ostatným ženám, mám tri dcéry, ktoré mi pomáhajú, a tak vieme zvládnuť viac kusov naraz.“ Keď jej dcéry začali pomáhať, každá mala asi sedem rokov. Jej nádejou je, že si raz nájdu lepšiu prácu, ako má ona sama. Anna Vilma sa so slzami v očiach úprimne priznala: „Niekedy, keď až do úsvitu vyšívam šaty bohatých ľudí, ma pochytí zlosť. Najmä preto, že viem, že za ten jeden kus, ktorý vyšijem, dostanem najviac 3 doláre a ten istý kus sa predá za 160 dolárov“.
Dvakrát toľko ako Clara a Anna spolu zarobia za mesiac. Aj to sú príbehy žien - vyšívačiek zo Salvadoru.
Hasta luego od Eriky, Richarda a Zuzanny
P.S. Táto cesta je organizovaná v rámci medzinárodného projektu Fit for Fair, o nedôstojných pracovných podmienkach v textilnom priemysle. Projekt je podporený Európskou úniou.
Viac sa dozviete na stránke www.dostojnapraca.sk.
