MIŠO ILČÍK: (Mrví sa v tráve, asi sa mu niečo nedobrého sníva. Keďže
ostatní spia, hundre si pre seba ako taký sólista)
Žeby spŕchlo? Možno sa aj búrka preženie... Len aby to
nebolo to chlapčisko sopľavé El Niňo. (Vojde do chaty,
pozatvára okná, vytiahne šnúru zo zásuvky a zamyslí sa.
Keďže trpí komplexom inteligencie, o chvíľu sa zamyslí
ešte raz. Vyjde na priedomie, zahľadí sa na nebo - pre
ateistov - na oblohu, chvíľu ráta hviezdy, ale po piatej či
siedmej sa mu pred očami premiešajú a začína odznova.
Nakoniec ho to prestane baviť. Kývne rukou, akože má
všetko na háku. Zoberie akési drôty, ktoré sa mu priplietli
pod nohy a skonštruuje bleskozvod. Vylezie na strechu
chaty. Tam bleskozvod upevní. V diaľke sa zablysne, ba
aj zahrmí. Sníme z hlavy širák, postaví sa do pozoru a
zanôti) Kde domov múj... (Zháči sa a ihneď zmení nôtu)
Nad Tatrou sa blýska... (a ďalej to už súdny divák pozná)
(V diaľke sa zase zablysne. Mišo sa prežehná. Zo stromu
sa ozve psie kňučanie) -Floki, Flokinko..! Ty si ešte stále
hore? No poď, poď môj, poď...Veď my sme to s tým psím
biftekom nie doopravdy mysleli...Veď dnes je každý zbojník
organizovaný v spolku pre ochranu zvierat a podobnej
hávede.
FLOKI: (Dôverujúc Mišovi poslušne zlezie zo stromu a líže mu ľavú
ruku, pretože pravá mu smrdí alkoholom.) (Zablysne sa už
celkom blízko a hrom zarachotí ako nevydarený štart
Čelendžera.)
MIŠO ILČÍK: Už ani tie hromy nie sú ako za starých čias bývali. To vraj v
osemnástom pred našim letopočtom ... (Zablysne sa aj
zahrmí, Mišo sa prekrižuje) A možno sa to blýska na časy...
na večné, a nikdy inak... (uvažuje nahlas)
ZBOJNÍCI: (Spia ako zarezaní...alebo utopení? Ktovie.)
TUROŇ-ZBOJNÍK: (Hniezdi sa na tráve. Pootvorí jedno oko.)
Čo to? Tanky idú? Alebo Tatári?
MIŠO ILČÍK: Búrka bude. Tuším spŕchne.
TUROŇ-ZBOJNÍK: A to ma budíš iba kvôli tomu? Teraz som hladný.
MIŠO ILČÍK: Ja ťa nebudím. To sa ti asi o pandúroch sníva.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Tak prečo som teda prebudený? Koľko je vlastne
hodín?
MIŠO ILČÍK: Ťažko povedať. Posledné presýpacie hodiny, čo ešte
fungujú, stoja. Nemá ich kto obrátiť.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Banda lenivá..! Hej, Maťo, nože vstávaj!
MAŤO KLIEŠŤ: Čo sa stalo? Kde horí?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nehorí. Hybaj otočiť presýpacie hodiny, už týždeň
nevieme, koľko je hodín.
MAŤO KLIEŠŤ: A to ma budíte kvôli takej somárine? A just - neidem!
MIŠO ILČÍK: Tak spi a neotravuj! Do dediny by sme mali niekoho
poslať, keď hlásnik bude ohlasovať presný čas,
nech si to zapíše a potom nám povie, ktorá odbila.
(Zahrmí)
TUROŇ-ZBOJNÍK: (Ráta) Jeden...dva...tri...
(Zablysne sa)
TUROŇ-ZBOJNÍK: Tri... Búrka sa vzďaľuje,lebo najprv zahrmelo, až potom
sa zablyslo.
MIŠO ILČÍK: Čo tri?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Tri sekundy, ale mínus... Medzi hromom a bleskom.
Teraz som to vypočítal.
FLOKI: Hav-hav-hav!
TUROŇ-ZBOJNÍK: Veď vravím - tri. Aj jemu toľko vyšlo.
FLOKI: Hav-hav-hav-hav-hav!
TUROŇ-ZBOJNÍK: Hlúpy bastard, ani rátať sa nenaučil.
MIŠO ILČÍK: A ako vlastne vznikli záporné čísla?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Vznikli vtedy, keď vicišpánom IQ merali. (Smeje sa,
ale za brucho sa pre každý prípad nechytá, aby nevyzeral
ešte hladnejší ako v skutočnosti je.)
(V hĺbke lesa sa v tme chvíľami mihne malé svetielko)
TUROŇ-ZBOJNÍK: Svätojánska muška...
(Svetielko je čoraz bližšie... o chvíľu rozoznať horiacu
fakľu, respektíve pochodeň Za fakľou sa vynoria postavy
Attilu a Ištvána. )
MIŠO ILČÍK: (Pohŕdavo) Svätojánska muška... Pche... ! A vy čo sa po
noci túlate? Už sme sa o vás báli.
D r a g o
(P o k r a č o v a n i e )
