Si na správnej ceste ?
Pýtaš sa stále dokola, pretože tlak účtov, povinností Ťa začína valcovať ?
Porovnávaš sa z okolím a čím ďalej, tým viac sa zamýšlaš nad každým krokom?
Večné a opakujúce sa pochybnosti Ti zaberajú čoraz viac času.
Nerozumieš tomu.
Poznáš svoje okolie, susedov, kolegov. Ale začínaš zvažovať, či vôbec poznáš aj seba.
"Veď sa riadim vnútorným kompasom…", ale po chvíľkovej úprimnosti Ti príde, že je to GPS-ka nastavená na očakávania iných.
A je to vonku. Srdce konečne vydýchne úľavou, ale logická myseľ začne nesúhlasne pohmkávať.
Koľko krát si sa rozprávala o tom s inými, že pod tlakom okolia, médií či „ očakávaním, čo očakávaš, že druhí očakávajú" sa ľudia odkláňajú od seba.
Ale tento je to iné, bolestivé, najradšej by si to zamietla pod koberec, pretože tento krát sa to týka TEBA.
Zamysli sa.
Nedávaj radu ďalšiemu. Daj radu sebe. Daj si to najvzácnejšie, čo ako cliché znie, ale je to pravda odveká.
Daj si čas.
Pretože, ako sa vraví, opakovaná lož sa pravdou stane. To platí aj pre naše podvedomie. Áno, nie len iných, ale aj Tvoje. Či už pracuješ v pokladni, na záhrade, vo vrcholovom managemente, alebo si na dôchodku.
Takto vznikajú naučené vzorce, ktoré sa posúvajú naprieč generáciami.
Čo chceš, aby si Ty pridala do Tvojej dejovej línie, ktorá sa bude niesť časom?
Pozri sa do zrkadla,
pozri sa na pár sekúnd do brány duše,
áno pozri sa do očí.
Vydrž, pozeraj sa a začni počítať ... jeden ... dva ...tri...
A každý deň pridaj jednu sekundu.
Čo robiť ďalej?
Počuješ:
"Uteč. Odstrihni sa. Nereaguj.
A myslíš si, že by to mohlo všetko vyriešiť.
Ale...
„Vyššií level“ je však ZOSTAŤ. A počúvať sa. Pravidelne.
Pokračovať.
"Show must go on..." ako by povedal Fredy.
Nezasádzať stále nové semienka len preto, že ešte nevidno výsledky. A nenechať ich uhynúť.
Ale polievať to, čo už bolo zasadené.
Čas ukáže, čo vyrastie. Možno zo štyroch plánov vzíde jeden či dva – a dilema bude vyriešená sama.
Ale čo ak nevyrastie nič?
Aj to je v poriadku.
Nebudeš si vyčítať „čo ak by som nevyskúšala...".
A možno...
... Ti do cesty príde niečo, čo by si si nevedela predstaviť ani v najkrajšom sne.
Nemusíš hľadať, tlačiť, volať.
Príde to samo, ako zázrak z čistého neba, a uvedomíš si, že veď som to mala stále pred nosom."
Tak… ale nepredbiehajme.
Ja si idem po vodu. A idem polievať.
Pekný deň.
