Lieta holub zo stroma na strom,
Zápasí on o svoj vlastný dom.
Pohľad zvonka sa tak javí,
Ale čo keď sa to iba nám tak “marí” ?
Možno hra nám neznáma,
Otvára dvere stromu už hneď od rána,
Tanec rána hašterivý,
Možno pre nich trochu iný.
Po chvíli už opäť pokoj sa javí,
A holúbätká na pohľad ako v máji.
Máj lásky čas už bol,
Jún nas už opäť postretol.
Deň detí i otcov býva,
Je niečo, čo Ti v kalendári chýba ?
Pondelok až piatok plán má,
Sobota a nedeľa voľno nám dá.
Je to tak i pre Teba ?
Je to v poriadku? Viac Ti netreba?
Čo ak ilúzia to len je,
Ale čo myslíš, kto to naozaj vie ?
Naozaj, skutočne, iste,
Behá po našej mysle.
Áno, gramatika tu si poskočí.
Pre rým stačí nám radosť očí.
Každý deň sa životom stáva,
Zrodom i zánikom, kolobeh tak máva.
Čo tak nečakať na zajtra, na “daný” deň?
Veď my môžeme mať leto, Vianoce stále, a nežiť tak ako ten suchý peň.
Oslava života, radosti, dychu každého ,
Preskočiť tak zaraz zo života vlažného.
“Se la vi” či “dolče vita”,
Nech je naše telo i duša sýta.
Poďme spolu práve teraz,
Aby ľútosť potom neprišla neraz.
Jeden, dva, tri či “á téraz”,
Poďme spolu hneď, tu a teraz.
