Nie preto, že by som odmietal participáciu žiakov. Ale preto, že odmietam učiť deti falošný model demokracie.
Rada školy ≠ samospráva
Orgán bez rozhodovacích právomocí nie je samosprávny orgán. Je to konzultačný mechanizmus, ktorý sa na samosprávu len hrá.
Ak Rada školy:
neprijíma záväzné rozhodnutia,
nenesie zodpovednosť,
nemá reálnu moc meniť smer školy,
Potom učí falošný model demokracie. Nie „takto funguje demokracia“, ale: „takto sa robí dojem demokracie“. A to je pedagogicky horšie než žiadna demokracia.
Prečo je účasť žiaka v takom orgáne kontraproduktívna
Žiak v Rade školy, ktorá len „prerokúva“, sa učí, že:
jeho hlas sa síce vypočuje,
ale nič z neho nevyplýva,
zodpovednosť nesie niekto iný.
To nevychováva k občianstvu. To vychováva k rezignácii. Presne k opačnému postoju, než aký chceme u detí rozvíjať.
Prečo je žiacky školský parlament funkčnejší model
Žiacky parlament ponúka presne to, čo demokracia potrebuje:
voľby medzi rovesníkmi,
legitímnych zástupcov,
jasné kompetencie,
reálne rozhodovanie,
okamžitú spätnú väzbu („toto sme schválili → toto sa stalo“).
To je demokracia v mierke, ktorej žiak rozumie. Zrozumiteľnosť + dôsledok. Bez toho je demokracia len abstraktný pojem.
Druhý model : skutočná Rada školy (bez žiaka)
Existuje však aj iný model – taký, ktorý u nás v škole reálne praktizujeme.
Rada školy, ktorá:
rozhoduje o rozpočte,
o počte tried,
o kapacitách školy,
o strategickom smerovaní,
je skutočná mocenská štruktúra. Vyžaduje ekonomické, právne a systémové porozumenie. A nesie reálnu zodpovednosť. V tomto modeli je zapojenie žiaka 8. alebo 9. ročníka nielen formálne, ale aj pedagogicky neprimerané.
Demokracia má svoje stupne
Učiť demokraciu neznamená ukazovať všetky jej úrovne naraz. Demokraciu by sme mali učiť podobne ako šoférovanie: najprv na cvičisku, nie hneď na diaľnici.
Zaradiť žiaka do rozhodovania o rozpočte školy by bolo:
formálne,
nepochopené,
frustrujúce,
demotivujúce.
A áno – mohlo by to viesť k odporu k demokratickým procesom, nie k ich obľúbeniu.
Záver
Participácia má zmysel len vtedy, keď je:
primeraná kompetencii
a nesie reálne dôsledky.
To je zrelý pedagogický princíp. A zároveň veľmi nepríjemný pre systém, ktorý rád mieša symboly namiesto funkčnosti.
Neodmietam participáciu žiakov. Odmietam učiť deti falošný model demokracie v orgáne bez reálnej rozhodovacej moci.
