Slovenská vláda dnes schválila návrh, podľa ktorého by sa naopak účet na sociálnej sieti mohol vytvárať až od 16 rokov. Ministerstvo školstva hranicu zdôvodňuje aj vývinom identity, kritického myslenia a emocionálnej regulácie v adolescencii.
Ministrov argument v podstate znie: Dvanásť, či trinásťročné dieťa ešte nemá dostatočnú schopnosť sebaregulácie, aby obstálo voči sofistikovaným algoritmom, preto ho musíme pred tým prostredím chrániť zákazom.
Ak by sme aj toto prijali ako východiskovú tézu, z nej vôbec automaticky nevyplýva: preto účet až od šestnástich.
Rakúsko pri šestnásťročnom človeku hovorí približne toto: Si už natoľko kompetentný občan, že môžeš spolurozhodovať o vláde, parlamente, prezidentovi a smerovaní krajiny.
Slovenský návrh hovorí: Do šestnástich ťa musíme právne chrániť pred tým, aby si mal vlastný účet na Instagrame, pretože ešte nemáš dostatočne rozvinuté kritické myslenie a sebareguláciu.
Rakúska filozofia hovorí: kompetenciu mladého človeka budujeme tým, že mu postupne dávame skutočnú zodpovednosť.
Slovenský návrh hovorí: kým si nie sme istí jeho kompetenciou, odstránime prostredie, v ktorom by ju potreboval.
Slovenský prístup mi príde z pedagogického hľadiska problematický.
Pripusťme, že minister má čiastočne pravdu v jednej veci: nie je férové povedať dieťaťu „ovládaj sa“, keď na druhej strane stoja firmy s behaviorálnymi vedcami, dátami o miliardách interakcií, A/B testovaním a algoritmami optimalizovanými na engagement.
Ale z toho podľa mňa oveľa prirodzenejšie vyplýva: regulujme algoritmus a platformu, nie: zakážme dieťaťu účet.
Napríklad: zákaz behaviorálneho profilovania maloletých, zákaz nekonečného scrollovania alebo manipulatívnych notifikácií pre detské účty, chronologický feed, obmedzenie odporúčacích systémov, povinné bezpečné defaulty, transparentnosť algoritmov, časové limity či zákaz personalizovanej reklamy.
Časť takéhoto uvažovania je napokon aj v samotnom návrhu: pre vek 16–18 rokov má byť automatický chránený režim, súkromný profil, vypnutá poloha a ďalšie ochrany.
Potom sa natíska otázka: Ak vieme vytvoriť bezpečnejšie technologické prostredie pre sedemnásťročného, prečo ho nevieme vytvoriť aj pre štrnásťročného?
A ešte jedna vec je pre školstvo veľmi podstatná
Ministrov argument ide trochu proti tomu, čo dnes od školy chceme.
Pri kurikulárnej reforme hovoríme: kritické myslenie, digitálna gramotnosť, AI gramotnosť, sebaregulácia, metakognícia, zodpovedné rozhodovanie.
A zároveň: prostredie, v ktorom sú tieto kompetencie najviac potrebné, vám do šestnástich zakážeme.
To je podobné, ako keby sme povedali: Deti nevedia bezpečne prechádzať cez cestu, preto ich do šestnástich na ulicu nepustíme.
Alternatívou je naučiť ich prechádzať cez cestu a zároveň regulovať dopravu, robiť priechody, semafory, zóny 30 a vyžadovať pravidlá od vodičov.
Problém nie je, že štát chce chrániť deti. Problém je predstava ochrany, ktorá nahrádza budovanie kompetencie zákazom. Úlohou štátu by malo byť predovšetkým dostať pod kontrolu platformy a zároveň pripravovať deti na svet, v ktorom tieto technológie nevyhnutne budú existovať.
Rakúsky volebný vek 16 rokov je veľmi dobrý kontrapunkt: ukazuje spoločnosť, ktorá je ochotná povedať mladému človeku „dôverujeme ti natoľko, že ti dávame reálnu zodpovednosť“, namiesto toho, aby sa celý model dospievania opieral o odkladanie zodpovednosti až do chvíle, keď ju štát vyhlási za bezpečnú.
