december. Väčšina ľudí už rieši posledné darčeky, koláče a to, kto s kým bude sedieť pri stole. Ja som ráno riešil, ako sa dostať na 45 metrov vysoký komín v areáli UNLP na Rastislavke.
Nešlo o výhľad ani o nejaký adrenalínový výlet. Hore prestalo svietiť letecké navádzacie svetlo. Pre laikov možno detail. Pre pilota vrtuľníka, ktorý letí v noci s pacientom na heliport, je to dôležitý orientačný bod. A keď svetlo nefunguje, ohrozuje to bezpečný prílet.
Volali nám z nemocnice. Skúšali už všeličo – výškových technikov, hasičov. Nikto tam nechcel ísť. Buď to bolo príliš nebezpečné, alebo sa to „nedalo“. A zrazu bol december, sviatky na krku a nikto nevedel, čo ďalej. Tak som povedal, že sa na to pozriem.
Zavolal som geodeta – najprv bolo treba vedieť, aký vysoký je ten komín, aby sme vedeli vybrať správny žeriav. Potom som obvolal žeriavnikov. Nakoniec sme deň pred Štedrým dňom stáli pod komínom s technikou, montážnou plošinou a svetlom v ruke.
A keďže sa tam nikomu veľmi nechcelo, išiel som sám.
Vyviezol som sa hore, odpojil starý nefunkčný svetelný maják, zapojil nový a skontroloval, že všetko funguje. Celé to netrvalo dlho. Ale chvíľu som tam hore len tak stál a pozeral na Košice. Bolo jasno, chladno, ticho. Niekde podo mnou bežal nemocničný život, ľudia prichádzali a odchádzali, hore na heliporte čakal ďalší prípad. A ja som si uvedomil, že toto je presne ten moment, keď má človek pocit, že spravil niečo, čo dáva zmysel.
Nebudem z toho robiť žiadnu drámu. Ale úprimne – zamrzí, keď sa pri problémoch, ktoré sa dajú vyriešiť, všetci začnú vyhovárať. Že „nedá sa“. Že „nevieme“. Že „po sviatkoch“. Svetlo na komíne, ktoré nie je vidieť, nie je problém na poradu. Treba ho proste vymeniť.
Nie vždy treba veľké riešenia. Niekedy stačí len neodísť, nezložiť telefón a nepovedať „to nejde“. Len sa postaviť a spraviť, čo treba.
P.S. Nie je to prvý ani poslednýkrát. Ale každý takýto deň mi pripomenie, prečo túto prácu stále robím.
PS2: PF 2026 všetkým ľuďom!
