Konkurz do zamestnania

Máme deň pred voľbami. Deň kedy nehodno ani do blogov nazrieť, pretože budú plné predvolebných agitácií. Posledné záchvevy a výkriky typu „Voľte toho! Voľte hentoho!, či priamo bez hanby „Voľte nás!“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Bez hanby píšem schválne, nakoľko keď si predvolebnú situáciu premietnem do pracovného výberového konania, kde príde skupinka sebavedomých nezamestnaných , oblečených do rovnakých tričiek a za sprievodu dychovky začne zamestnávateľa presviedčať „Zamestnajte nás!“, alebo kde prichádzajú jednotlivci ohovárajúci tých ďalších za dverami, v sakách, či v tričkách, s transparentmi a make-upom, tak mi to príde celé bizarné.

Lenže presne na toto ten zamestnávateľ zaberá. Pretože tým zamestnávateľom sme my, každý, ja i ty. Sedím na porotcovskej stoličke a na malé pódium prichádza prvý adept – má červené tričko, tvrdé vlasy a neľútostivý pohľad. Premeria si ma a spustí. Spustí o tom, aký má Slovensko najnižší deficit v rámci Európy, ako pravica kradne, etc., koľko reforiem urobil, koľkým zabránil, koľko dobrých rozhodnutí mal...pozerám medzitým jeho cévéčko. Áno, chlapík sa dostal už pomerne vysoko, dostávam do rúk referencie v podobe bilboardov. Hmm...niečo tu nesedí...resp. nevonia...nik ho nemá rád. „Prosím Vás“...idem sa ho opýtať....zahriakne ma. Opýta sa sám seba, aj si odpovie. A odpovie aj za mňa...presne tak, ako som to videl v telke predtým, než som ho pozval na tento konkurz. Píšem si do poznámok „príliš arogantný, príliš autoritatívny, málo obľúbený“... „Ďakujem, ozveme sa Vám“, odprevádzam ho frázou, ktorá z úst personalistov neveští nič dobré. Ešte vo dverách sa vzprieča a rozpráva mi v kuse o Slovensku, medzitým však prichádza ďalší, tentokrát modrý. Povie pár všeobecných fráz a potom spustí masívne ohováranie toho čo bol vnútri pred ním. Otváram oči...“Ďakujem, ozveme sa Vám, ďalší!“ Vchádza postarší, neurčitý, s pohľadom kázateľa a krížom na krku. Hovorí mi o novej ceste a rozohňuje sa o hriechoch toho, ktorého som zamestnával doposiaľ. Na chvíľu zauvažujem nad jeho vierovyznaním a s už známou frázou ho odprevádzam k dverám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takto to pokračuje až do neskorých popoludňajších hodín, striedajú sa tváre, tričká, starší i mladší, každý má niečo zaujímavé alebo excentrické vo svojom programe. Na chvíľu sa zamyslím nad tým, ako by prosperovala moja firma, keby som vyskladal jej portfólio práve z tých najpovážlivejších bodov jednotlivých kandidátov, vtom ma vyruší vchádzajúci adept. Má sivé vlasy, prísny pohľad a úžasný make-up. Sadne si a začne mi bez vyzvania rozprávať, ako sa tí cigáni čo mi zametajú chodník pred firmou ulievajú, že on by to neživil. Potom zmení taktiku a začne sa rozohňovať nad mojím obchodným partnerom zo susedného južného štátu. „Ale veď...viete, my máme korektné vzťahy, berieme od nich tovar“, slušne mu oponujem, aby som ho presvedčil, že corporate identity nehodno narúšať preklínaním dobrých partnerských vzťahov. Je radikálny a razantný...“Ďakujem, ozveme sa Vám“. Ešte vo dverách si čosi nepekné zamrmle na dámu s oranžovou gerberou, ktorá vchádza dovnútra. Predstavuje sa mi ako JUDr., a začne úplne mimo ekonomickosocialistickonáboženskonárodovecké témy. „Mám syna, raz bude ako Vy. Vychovávam ho sama a chápem všetky ženy, ktoré žijú samé, alebo s deťmi, prípadne s partnerom, ktorý im nevyhovuje. No chápem aj mužov, ktorým nevyhovujú partnerky, či hospodárska situácia. Ja by som vo Vašej firme rada lobovala za tento sektor a pripravovala podmienky pre Vašich budúcich zamestnancov, ktorí v tomto období ešte len nosia plienky.“ Usmeje sa a čaká na moje otázky. Pýtam sa jej pozerajúc si jej kvalitné cévéčko: „A nebudete často na óčeérke?“ „Som tu práve preto, aby ani ostatné Vaše zamestnankyne nemuseli riešiť tento problém“, usmeje sa a ja sa usmievam tiež. Potenciál mojej firmy totiž dosť spočíva v spokojnosti jej zamestnancov, pretože viem, že nie firmy, ale ľudia robia obchod.

SkryťVypnúť reklamu

„Dobre pani Pfundtnerová, od pondelka môžete nastúpiť.“

Marián Dunaj

Marián Dunaj

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žijeme tak krátky život až mi je to smiešne ako sa staviame do roly toho, ktorý má vo svojom eLVéčku všetky planéty. Niekto je hore a niekto je dolu. Ten dolu je na ceste a potkýna sa o ďalších Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu