https://blog.sme.sk/durankova blog.sme.sk blog@sme.sk sk Z ťažka som brala cestu malými krokmi úzkou cestičkou dolu brehom, s nechuťou a nevôľou sa poberala k hlavnému vchodu masívnej budovy, krok po kroku, stále bližšie a bližšie. Už z diaľky som zazerala do okna starkinej izby nádejajúc sa pohľadu snáď ju tam zazriem stáť, vysmiatú, šťastnú, plnú elánu ako kedysi. Najradšej by som zobrala nohy na plecia a utiekla ďaleko preč od reality, ktorá sa mi hrozivo pohojdávala priamo pred mojimi očami. ca93d697-83ab-49d6-b0e5-edbb0afd4f1f Sat, 25 Aug 2012 10:06:04 +0000 https://blog.sme.sk/durankova/nezaradene/vrucne-slovo-pohladenie „Je to predsa len kocúr...ten istý, čo včera...znelo vo mne za každým, čo som ho uvidela. Noci, keď som ho stretávala neboli ničím netypickým. Len tam tak sedel a bez mihnutia oka sa na mňa díval pokým som nezašla za roh ulice. Pomaly som si na neho začínala zvykať, až kým sa nezačali okolo neho vždy v čase splnu diať podivné veci... cde86ac0-6408-4515-b1a8-5904b053d950 Thu, 05 Jun 2008 17:41:36 +0000 https://blog.sme.sk/durankova/proza/full-moon