<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Diana Ďurinová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/durinova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>tepečela bujakči, alebo každá rodina má to svoje</title>
      <description>Určite si každý viac, alebo menej uvedomuje, že rodina, v užšom, alebo aj širšom zmysle má svoj vlastný slovník, tradície, rituály, taký svojský spôsob komunikácie medzi sebou, ktorý okolie často nemusí celkom chápať. Môžu to byť záležitosti, ktoré sú podobné, alebo rovnaké vo veľkom množstve rodín. Výskyt podaktorých je však priam endemický. S niektorými vecami nemusíme súhlasiť, niektoré sa nám nepáčia, iným sa časom prispôsobíme a niektoré sa stanú našou súčasťou a prenášame ich do ďalšej generácie.</description>
      <guid isPermaLink="false">215d0c49-0b8b-43f1-b9da-70405a4a0091</guid>
      <pubDate>Tue, 07 Sep 2010 09:21:15 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/nezaradene/tepecela-bujakci-alebo-kazda-rodina-ma-to-svoje</link>
    </item>
    <item>
      <title>trapasník</title>
      <description>Takto nejako by som nazvala svoj zápisník na trapasy. Keby sa mi ho chcelo písať. Povedzme si úprimne, na mnohé z nich chceme radšej zabudnúť. A už vôbec sa nám nechce ich pripomínať okoliu. Mňa prenasledujú trapasy celý môj život. Nech robím čo robím, neprejde týždeň, aby sa mi niečo nepritrafilo. Raz som mala taký pokus, že som si dávala pozor, aby som nič nevyviedla, ale poviem vám, nepomohlo. Akurát som asi tak po troch týždňoch bola na nervy, lebo predstava vynakladania toľkej energie na hladký priebeh dní ma vydesila. Ponaučenie, proti vlastnej prirodzenosti sa bojuje ťažko.</description>
      <guid isPermaLink="false">d1add1a7-7838-4ddb-a561-ade0d52a96fb</guid>
      <pubDate>Fri, 20 Aug 2010 07:06:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/nezaradene/trapasnik</link>
    </item>
    <item>
      <title>deň po...</title>
      <description>...áno, sú to už tri dni po... ale až dnes som si sadla a sama v sebe prebrala, ako som vnímala, čo sa dialo posledné dni v Prievidzi a okolí.</description>
      <guid isPermaLink="false">8b75486c-bca2-4a08-8937-8b450096e1dc</guid>
      <pubDate>Wed, 18 Aug 2010 12:39:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/sukromne/den-po</link>
    </item>
    <item>
      <title>keď sa nosí drevo do lesa</title>
      <description>Touto vetou sa často označuje činnosť, ktorú považujeme za zbytočnú, alebo neefektívnu. Lenže keď niekto donesie drevo do lesa nie obrazne, ale skutočne, môže to nabrať celkom iný význam. Od roku 2007 v našom lesoparku, kam aj my chodíme s deťmi pravidelne, pribúdajú každý rok drevené sochy, ktoré sa stali jeho neodmysliteľnou súčasťou.</description>
      <guid isPermaLink="false">6eead5fe-1e40-40cd-a7b1-bebe2d9b9f67</guid>
      <pubDate>Tue, 20 Jul 2010 07:49:16 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/nezaradene/ked-sa-nosi-drevo-do-lesa</link>
    </item>
    <item>
      <title>beh, zniev a korytnačky</title>
      <description>Občas sa človeku pritrafí zažiť niečo zaujímavé. Situáciu, do ktorej sa dostane v záchvate nepochopiteľnej eufórie, alebo zníženého vnímania  reality. Mne sa to podarilo vlani, pred takmer rokom. Okrem toho, že som sa zúčastnila kultúrnej akcie v Martine, na druhý deň sa pokračovalo v Kláštore pod Znievom v chalúpke Janka „Mädokýša“ Cígera . Na tom by nebolo nič také nezvyčajné. Kto sa niekedy vyskytol na stretnutí poetov, resp. písavcov, hudobníkov a iných podobne orientovaných ľudí, si vie urobiť predstavu o čo asi ide. Je to spojené s vínom, ponocovaním, hudbou, vtipmi, recitáciou klasikov atď.</description>
      <guid isPermaLink="false">a2b372b8-5ae6-4d16-85ee-52252a73aa58</guid>
      <pubDate>Fri, 23 Apr 2010 10:34:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/nezaradene/beh-zniev-a-korytnacky</link>
    </item>
    <item>
      <title>listy</title>
      <description>Kedy ste naposledy dostali list? Nemyslím tým pohľadnice od rodiny na rôzne sviatky, ani zamietnutia žiadostí o zamestnanie, výmery za komunálny odpad a podobné úradné záležitosti. Ale obyčajný, rukou písaný list, poskladaný a vložený do obálky s vašim menom? Od kamaráta, priateľa, milenca...</description>
      <guid isPermaLink="false">b43ed8d7-916f-426d-a079-d170edd24cfc</guid>
      <pubDate>Mon, 29 Mar 2010 06:22:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/nezaradene/listy</link>
    </item>
    <item>
      <title>chlieb náš každodenný, alebo niečo o varení a pečení v našej rodine</title>
      <description>Rada experimentujem. Vo varení. Niekedy sú moje experimenty cielené, inokedy skôr vzniknú tak, že otvorím chladničku a ponad dvierka pozerám na hladné osadenstvo a premýšľam, čo uvariť z domácich zdrojov. Občas sa mi podarí vytvoriť niečo výborné. Sem tam kvapnem na vhodnú alternatívu. Samozrejme, pri mojom počte pokusov niekedy vznikne nepoživatina. (Takto som vyrobila kuracie prsia na rozmaríne. Skončili v smetiaku. Viem, že v podstate šlo len o nedorozumenie v pomere ingrediencií, ale od vtedy som už rozmarín v kuchyni nepoužila.) Do nedávna som si myslela, že viac kategórií môjho jedla neexistuje, až kým som nevyrobila zbraň vhodnú minimálne na sebaobranu. Vznikla pečením.</description>
      <guid isPermaLink="false">a6354497-eb3c-4c8d-916e-8fc415528667</guid>
      <pubDate>Tue, 03 Nov 2009 07:34:52 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/sukromne/chlieb-nas-kazdodenny-alebo-nieco-o-vareni-a-peceni-v-nasej-rodine</link>
    </item>
    <item>
      <title>za mamičku, za otecka...</title>
      <description>...babku, dedka, sestričku, bračeka... a neviem koho všetkého ešte. Spomínate si? Alebo dokonca praktizujete na svojich deťoch? Takto nejako nás presviedčali naši rodičia, aby sme pekne spapali špenátik, ružičkový kel, chutnú mrkvičku, polievočku, mäsko. Nedávno som si všimla, bez ohľadu na štatistiky, že obéznych detí a detí s nadváhou na Slovensku pribúda. Vo všetkých vekových kategóriách, nevynímajúc ani najmenších.</description>
      <guid isPermaLink="false">565f9780-770c-4bd9-9c11-f02d5b62f244</guid>
      <pubDate>Sun, 02 Aug 2009 09:54:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/lifestyle/za-mamicku-za-otecka</link>
    </item>
    <item>
      <title>horí ohník horí...u sokoliarov v bojniciach</title>
      <description>Už nejaký čas som sľubovala sebe a tak trochu aj kamarátovi, že sa prídem pozrieť na ich ohňovú šou. Keďže niekedy je lepšie menej plánovať a viacej konať, prestala som si vravieť, že pôjdeme, ale išli sme. Neľutujem. Program v amfiteátri sokoliarskej skupiny Aquila v Bojniciach začína každú stredu o 21,00 počas letných mesiacov júl- august. Podmienkou je dobré počasie, celý program sa odohráva pod holým nebom.</description>
      <guid isPermaLink="false">866dd065-820d-4e56-b543-0c13045b181e</guid>
      <pubDate>Fri, 10 Jul 2009 12:04:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/zabava/hori-ohnik-hori-u-sokoliarov-v-bojniciach</link>
    </item>
    <item>
      <title>Leto s múzami...v Martine</title>
      <description>Tak sme sa tento rok v Prievidzi rozhodli, že oprášime pôvodné priateľstvá a nadviažeme nové. Ako vhodná príležitosť sa nám zdalo vycestovať toť do neďalekého Martina na Leto s múzami. Los padol na dve milé devy a dvoch švárnych junákov (rozumej ja, Barborka, Mišo a Tóno). Osedlali sme strieborného tátoša (rozumej matiza), napiekla som buchty (štúdľu a pagáčiky), do fľašky odliala živej vody (domáci kalvádos) a hybaj ho do sveta (do Martina). Stalo sa 5.6.2009.</description>
      <guid isPermaLink="false">cc75b27d-ee40-4ed4-aa06-52550ebd5469</guid>
      <pubDate>Sun, 05 Jul 2009 19:19:28 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/kultura/leto-s-muzami-v-martine</link>
    </item>
    <item>
      <title>a žili šťastne...</title>
      <description>Princ sa potichu priblížil ku Kráľovým dverám. Opatrne priložil ucho a započúval sa, či sa v izbe niečo deje. Za posledných pár rokov to bol jeho ranný rituál. Vždy, cestou do salóna, sa pristavil pri otcových dverách zisťovať, či ešte žije, ešte skôr, ako Kráľov osobný komorník. Zatiaľ počul iba povzbudzujúce ticho. Že by konečne...? Nie, nemal by si robiť zbytočné nádeje. Toto už zažil mnohokrát. Nič z toho. Z izby sa ozvalo funenie a ochkanie a Kráľov nespokojný krik. Určite už zvonil na komorníka. Princ sa musel schovať za záves. Komorníkova izba nebola ďaleko a tento bol navyše mladý a rýchly. Len čo na to Princ pomyslel, už aj počul za chodbe náhlivé kroky a následne buchnutie dverí na Kráľovej spálni.</description>
      <guid isPermaLink="false">128350df-c0d3-4fcb-b5fa-aedf6f58919f</guid>
      <pubDate>Wed, 03 Jun 2009 08:12:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/proza/a-zili-stastne</link>
    </item>
    <item>
      <title>ušatá</title>
      <description>Vždy, keď sa blíži deň detí, rôznych akcií zameraných práve na uvedenú cieľovú skupinu, je neúrekom. My sme sa tento rok rozhodli pre tú, v ktorej hlavnú úlohu zohrala "Ušatá".</description>
      <guid isPermaLink="false">6cdc76ac-34ff-4d3f-83e2-c81dc013b165</guid>
      <pubDate>Sun, 31 May 2009 20:19:56 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/nezaradene/usata</link>
    </item>
    <item>
      <title>som zlá žena</title>
      <description>a preto umriem mladá</description>
      <guid isPermaLink="false">b472eb16-9130-4200-a368-914b8a923fff</guid>
      <pubDate>Sat, 30 May 2009 19:59:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/poezia/som-zla-zena</link>
    </item>
    <item>
      <title>na hrane</title>
      <description>So sklonenou hlavou a odvráteným svedomím</description>
      <guid isPermaLink="false">7eb9156b-1275-4c3f-af99-c8266ceb2a51</guid>
      <pubDate>Thu, 28 May 2009 18:09:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/poezia/na-hrane</link>
    </item>
    <item>
      <title>rovnováha(m)</title>
      <description>Len jediným úsmevom udržiavam balans</description>
      <guid isPermaLink="false">0ffe9fb9-1c3c-44ab-b744-a1571fa5f63c</guid>
      <pubDate>Thu, 28 May 2009 06:40:42 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/poezia/rovnovaha-m</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tak mi treba</title>
      <description>Vo februári som mala možnosť byť na jednej akcii v Bratislave (anime show a game expo).  Okrem toho, že na tejto udalosti mať cez tridsať a byť oblečený v tričku a rifliach znamenalo vytŕčať z radu, som si uvedomila svoj jazykový handicap. Niečo z angličtiny viem. Občas sa pristihnem, že pri filmoch, ktoré dobre poznám (napríklad Hviezdne vojny) už ani nesledujem titulky. Dalo by sa povedať, že čo to rozumiem, ale veľa toho nenahovorím. Teda po anglicky.</description>
      <guid isPermaLink="false">25476213-8b57-4a2f-bc1f-09fbb4b5ccdb</guid>
      <pubDate>Wed, 27 May 2009 11:26:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/nezaradene/tak-mi-treba</link>
    </item>
    <item>
      <title>Máta ma, stále máta...</title>
      <description>Je známa vec, že na  všetko exituje mnoho názorov, alebo teórií. Platí to aj o strachu.  Raz som čítala, že strach máme vrodený. Že je to základný inštinkt, ktorý pokračuje pudom sebazáchovy a umožňuje nám prežiť. Iní vedci zastávajú názor, že strachu sa učíme. Postupne od rodičov, okolia, na základe vlastných skúseností. Nech je ako chce, strach je našou neoddeliteľnou súčasťou.</description>
      <guid isPermaLink="false">46fcb3fc-9db8-45fd-bba0-6c1a41766399</guid>
      <pubDate>Wed, 27 May 2009 06:54:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/nezaradene/mata-ma-stale-mata</link>
    </item>
    <item>
      <title>Iluzionista</title>
      <description>Každý z nás má v sebe niečo, čo nás sprevádza bez toho, aby sme na to mali vplyv. Každý z nás si v sebe nosí svojho kúzelníka. Aj keď slovo iluzionista je presnejšie, pretože kúzelník kúzli, ale iluzionista pracuje s ilúziami, predstavami. Alebo so skutočnosťou, ktorá je ako odraz na vodnej hladine. Je to náš mozog. Ešte ani v dnešnej dobe nevieme o tomto svojráznom autonómnom svete priveľa, hoci skúmanie mozgu, jeho činnosti a vplyvu na náš život sa teší v poslednej dobe veľkej popularite. Očakávam každú novú informáciu o výskume mozgu, aby som ho mohla považovať za sofistikovanejší stroj. Čo ma ale prekvapilo, bol jeden článoček.</description>
      <guid isPermaLink="false">97fe9e9b-1995-496f-90c3-2a936a0b35d2</guid>
      <pubDate>Tue, 26 May 2009 18:51:31 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/nezaradene/iluzionista</link>
    </item>
    <item>
      <title>Aké požičaj...</title>
      <description>Včera ráno som šla do práce pešo. Nastala taká správna konštelácia hviezd, kedy som okrem seba nemala na starosti nikoho iného. Do vrecka som si šupla mp3 prehrávač a pridala sa k zástupu anonymov, ktorí si so slúchadlami na ušiach kráčajú svoj život a pri tom nečujne pohybujú perami, keď si v duchu pospevujú to, čo práve počúvajú.  V mestskom parku som sa rozhodla vymeniť hudbu za drozdy. Nadýchla som sa vône kvitnúcej bazy a tvárila sa, že som intelektuál, ktorý si dokáže, na rozdiel od iných, vychutnať prírodu (alebo aspoň jej napodobeninu), že namiesto decibelov si do uší púšťam vtáctvo. Dokonca som spomalila tempo. Park prechádza popri základnej škole. Niekde na chodníku, medzi kríkmi bola ukrytá skupinka žiačikov. Zaregistrovala som ich a pousmiala sa. Deti. Na zlomok sekundy mi prebleslo hlavou moje vlastné detstvo plné kovbojov a indiánov, troch mušketierov, naháňačiek na bicykloch, hrania sa s hlinenými guľkami, céčiek...  „Hej, nemáš zapaľovač?“ Tenký, ešte nezarastený detský hlas ma vyrušil z môjho vychutnávania.</description>
      <guid isPermaLink="false">0a82e84d-be68-48db-93c8-20701419a353</guid>
      <pubDate>Tue, 26 May 2009 13:06:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/durinova/nezaradene/ake-pozicaj</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
