Pri konsekrácii kostola sv. Kataríny Alexandrijskej vo farnosti Rosina 7. júla 2012 boli do oltára (obetného stola) vložené relikvie sv. Terézie Margity Redi. Farnosti ich daroval dôstojný pán Mons. ThDr. Michal Baláž, PhD., rodák z Jablonového, ktorý sa osobne zúčastnil na tejto slávnosti. Sviatok menovanej svätice v Cirkvi slávime každoročne 11. marca, karmelitáni aj 1. septembra.
Život sv. Terézie Margity Redi (známej aj ako Terézia Margaréta od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho):
Narodila sa 15. júla 1747 v mestečku zlata Arezzo (Taliansko) do zámožnej kresťanskej rodiny. Pri krste dostala meno Anna Mária. Už ako dieťa bola veľmi citlivá na utrpenie druhých a mala silný vzťah k Ježišovi, najmä k jeho utrpeniu a Božskému Srdcu. Ako 17-ročná vstúpila do kláštora bosých karmelitánok vo Florencii (Rád bosých karmelitánov). Po niekoľkých mesiacoch kandidatúry si mohla 11. marca 1765 slávnostne obliecť rehoľné rúcho. Prijala meno Terézia Margita (niekde sa uvádza Margaréta) od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Jej duchovný život sa vyznačoval hlbokou modlitbou, pokorou, obetavosťou, tichou službou spolusestrám, bola ošetrovateľkou chorých. Nebola známa žiadnymi mimoriadnymi zázrakmi počas života - skôr mimoriadnou láskou v obyčajnosti. Sama hovorila, že je „s Kristom skrytá v Bohu“. V mladom veku teda dosahovala veľkú duchovnú hĺbku.
Vo veku 22 rokov náhle ochorela (pravdepodobne na zápal pobrušnice). Svoje utrpenie obetovala za Cirkev a za svoj kláštor. Jej posledné slová boli: „Chcem len Boha.“ Zomrela 7. marca 1770 vo Florencii. Po smrti sa rozšírila povesť o svätosti jej života. Mnohí sa k nej začali modliť a prosiť ju o príhovor v nebi. Blahorečená bola 9. júna 1929. Kanonizovaná bola 13. marca 1934, svätorečil ju pápež Pius XI. Je patrónkou chorých, sestier v komunite i tých, čo hľadajú Božiu vôľu.
Síce nezanechala teologické spisy ako sv. Terézia z Avily či sv. Terézia z Lisieux, ale jej „dielom“ je svedectvo života, praktická spiritualita každodennosti, vernosť v maličkostiach. Hlavná myšlienka jej krátkeho života bola „byť celá Božia.“ Zdôrazňovala lásku k Ježišovmu Srdcu, úplné odovzdanie sa Bohu, poslušnosť a pokoru, radosť zo služby.
Duchovný význam jej života: Terézia Margita Redi je príkladom, že svätosť nie je v dĺžke života, ale v hĺbke lásky, že aj mladý človek môže dosiahnuť veľkú duchovnú zrelosť, že najväčším apoštolátom môže byť skrytý život modlitby a obety.
Život svätej Terézie Margity Redi bol krátky, tichý a navonok nenápadný. A predsa v ňom horí veľký oheň - láska k Bohu bez výhrad. Jej známe slová „chcem len Boha“ nie sú zbožnou frázou, ale vyznaním celého jej života. Dnešný človek sa často pýta: Na čom záleží? Čo je skutočne dôležité? Terézia Margita odpovedá jednoducho: na Bohu a na láske, ktorú mu dávame v každodennosti. Terézia nežila veľké misie, nekázala zástupom, nenapísala veľké knihy. Jej „kazateľnicou“ bola svätosť v obyčajnosti - kuchyňa, nemocničná izba, ticho kláštora, služba chorým sestrám.
Učí nás, že svätosť sa nerodí z výnimočných skutkov, ale z vernosti v malých veciach. Aj dnes sa môžeme pýtať: Ako sa ja správam doma, v zamestnaní, v spoločnosti, na verejnosti? Ako hovorím s ľuďmi, ktorí ma unavujú? Viem obetovať nepohodlie z lásky? Práve tam sa rodí svätosť života. Slová „chcem len Boha“ znamenajú - hľadať Boha vo všetkom, uprednostniť jeho vôľu pred vlastnou, učiť sa milovať aj vtedy, keď to bolí.
Terézia Margita pochopila, že Boh nie je prekážkou šťastia, ale práve naopak Boh je jeho zdrojom. Keď prišla na ňu choroba a utrpenie, neprijala ich ako trest, ale ako miesto stretnutia s Kristom. Aj my máme svoje choroby, kríže, nepochopenia. Kríž môže byť cestou lásky - jej skorá smrť nám pripomína, že nezáleží na dĺžke života, ale na hĺbke našej lásky. V krátkom živote stihla veľa - stať sa Božou, stať sa darom pre iných, stať sa svedectvom, že Boh úplne stačí. To je silné posolstvo pre dnešného človeka, ktorý sa bojí bolesti, obety, utrpenia, námahy a hocijakého záväzku.
Sv. Terézia Margita Redi nás učí nehľadať výnimočné udalosti, ale žiť výnimočne obyčajné veci. Nehľadať seba, ale Boha. Nemerať život úspechom, ale láskou. Možno tu na zemi nebudeme veľkými svätcami v očiach sveta, ale môžeme byť veľkými v očiach Boha. A to vtedy, keď budeme verní, pokorní, láskaví, úctiví, slušní, obetaví.
Možno si myslíme, že svätí robili veľké veci. Ale Boh sa pozerá celkom inak. Pozerá sa ako robíme malé veci - ako sa rozprávame doma, ako znášame slabosti druhých, ako odpúšťame, ako milujeme. Aj evanjelium nás učí: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a ostatné vám bude pridané.“ Keď je Boh na prvom mieste, aj kríž dostáva nový zmysel. Kríž bez Boha drví. Kríž s Bohom očisťuje a zachraňuje. Nezáleží na tom, či budeme slávni, úspešní, bohatí. Záleží predovšetkým na tom, či budeme Boží. O to sa môžeme vo svojom živote usilovať aj na príhovor svätej Terézie Margity Redi, ktorá je duchovne prítomná aj v našom jubilujúcom farskom chráme.
Spojme sa v modlitbe a prosme: „Pane, chcem len Teba. Chcem ťa v radosti aj v kríži, v sile aj v slabosti, v zdraví aj v chorobe. Pomáhaj mi na ceste do večnosti. Amen.“
