Byť ako Ježiš znamená kráčať v Jeho stopách. Znamená robiť to, čo robil On. Milovať tak, ako miloval On. Odpúšťať tak, ako odpúšťal On. Byť blízko človeku, zvlášť tomu zranenému, opustenému, stratenému a bezradnému. Keď to najviac potrebuje. A možnože aj nezaslúžene.
Ježiš nikdy neostal stáť na bezpečnom mieste. Vstupoval do bolesti tohto sveta. Dotýkal sa malomocných, biednych, chudobných. Rozprával sa s hriešnikmi, plakal pri hrobe Lazára, sýtil hladných, napájal smädných, potešoval smutných a pozdvihoval zlomených. Jeho život bol evanjeliom v pohybe. A práve preto nestačí Ježiša iba obdivovať — treba Jeho učenie nasledovať.
Teológ Hans Urs von Balthasar napísal myšlienku, že „kresťan je človek, ktorý dovolí Kristovi žiť vo svojom živote.“ To je jadro kresťanstva. Nie iba vlastné snahy a úsilie o dokonalosť, ale Kristus žijúci v nás. Človek sa podobá Ježišovi nie vtedy, keď veľa rozpráva o Bohu, ale keď sa jeho život stáva odbleskom Božej lásky. Obrazom samého Boha.
Aj svätý John Henry Newman prosil vo svojej modlitbe: „Pane, prenikni ma tak, aby každý, kto ma stretne, cítil tvoju prítomnosť.“ Akoby hovoril: nestačí, aby ľudia videli mňa. Mali by cez môj život zahliadnuť Krista. A to sa nedá bez vynaloženej námahy.
Arcibiskup Fulton J. Sheen raz povedal: „Ježiš nesľúbil svojim nasledovníkom pohodlie, ale veľkosť.“ A tá veľkosť nespočíva v moci, ale v službe. Svet síce obdivuje silných, úspešných a bohatých. Kristus však ukázal veľkosť v umývaní nôh apoštolom, v ratovaní ubiedených a v obeti na kríži. Byť ako Ježiš znamená vedieť sa skloniť k druhému človeku. Neváhať obetovať čosi zo seba.
Spisovateľ Graham Greene vo svojich dielach často ukazoval, že Božia milosť pôsobí aj v slabých a hriešnych ľuďoch. Jeho postavy bývajú padnuté, unavené, plné vnútorných bojov — a predsa ich Boh neopúšťa. Greene akoby pripomínal, že nasledovať Krista neznamená byť bezchybný. Znamená znovu vstávať, keď padneme, a stále sa vracať k svetlu. K Svetlu nášho života, lebo Kristus je svetlom sveta.
Často by sme chceli robiť veľké skutky. Ale Ježiš začínal maličkosťami: pohľadom, dotykom, slovom útechy, kúskom chleba a ryby. Kráčať v Jeho šľapajach znamená dnes jednoducho iba toto: vypočuť človeka, odpustiť starú krivdu, zastaviť sa pri osamelom, pomodliť sa za niekoho, kto už nevládze. Alebo utešiť zarmútených, pozdvihnúť skľúčených, pomôcť vstať padnutým.
Byť ako Ježiš neznamená robiť mimoriadne veci. Znamená robiť obyčajné veci s mimoriadnou láskou. A možno práve dnes sa nás Kristus nepýta: „Koľko si vedel o mne?“ Ale: „Koľko zo mňa bolo vidieť v tvojom živote?“ Lebo kresťanstvo nie je iba cesta ku Kristovi. Kresťanstvo je cesta s Kristom. A napokon cesta premeny na Krista.
Ježiš povedal: „Kto chce byť medzi vami prvý, nech je služobníkom všetkých.“ Práve toto je možno najťažšia forma nasledovania Krista vo verejnom živote. Niesť starosti ľudí. Počúvať jednoduchých. Zastať sa slabých. Spájať rozhádaných. Hľadať dobro pre všetkých. Mať odvahu zostať čestný aj vtedy, keď je jednoduchšie robiť kompromisy. Vedieť povedať pravdu aj za cenu straty priazne. Znášať kritiku, a napriek tomu si nezatvrdiť srdce.
Fulton J. Sheen pripomínal, že „civilizácia nezahynie nedostatkom inteligencie, ale nedostatkom charakteru.“ A práve charakter je dnes v našom živote vzácnejší než talent, kariéra, či akékoľvek bohatstvo. Charakter človeka sa nerodí z toho, čo vlastní, ale z toho, čomu slúži jeho srdce.
Francúzsky mysliteľ Jean de La Bruyère vo svojom diele Charaktery ukazuje človeka takého, aký naozaj je – slabého, pyšného, túžiaceho po uznaní, ale zároveň schopného dobra a pravdy. Jeho pohľad je miestami tvrdý, lebo človek často viac buduje svoj „obraz“ než svoj charakter. Nech je teda náš život odrazom Božej lásky, pretože charakter rastie iba tam, kde existuje pravdivosť voči sebe samému.
Ak nám Boh dáva nejakú úlohu alebo nás volá do služby, prípadne ponúka poslanie, ktoré nás presahuje, tak nesmieme zabúdať na Jeho prísľub. Každá moc, autorita a zodpovednosť totižto pochádza od Boha a On nás uschopňuje v diele každodenného povolania. Moc bez pokory ničí, ale moc prijatá ako služba premieňa svet.
John Henry Newman napísal: „Boh má pre každého človeka osobitné poslanie.“ A Fulton J. Sheen dodáva: „Boh si nevyberá schopných, ale schopnými robí tých, ktorých si vyvolí.“ Kráčajme teda cestou života s vedomím, že Boh nám vždy dáva silu a požehnanie, lebo ideme po stopách nasledovania Krista.
