Preklad slova fašiangy doslova znamená „noc pred pôstom“ alebo „rozlúčka“ pred cirkevným pôstom. S tým je spojená aj ľudová tradícia pochovávania basy v utorok pred Popolcovou stredou, teda bezprostredne pred začiatkom štyridsaťdňového pôstu.
V dnešnom nedeľnom evanjeliu nám Ježiš jasne hovorí, aby sme boli Božími ľuďmi: „Vy ste soľ zeme… Vy ste svetlo sveta.“ Nepovedal: „Snažte sa byť soľou alebo buďte svetlom,“ ale: „Vy ste.“ To znamená, že už krstom sme dostali poslanie dávať svetu chuť a svetlo. Kresťan nemá byť nevýrazný, mdlý a vlažný. Má byť soľou zeme, ktorá chráni pred skazou, má byť svetlom sveta, ktoré osvecuje temnotu a premáha zlobu.
Byť Boží znamená mať iskru v očiach, zápal v srdci a chuť do života. Mať iskru viery, zápal lásky a úsilie pre dobro. Znamená to, že človek vie, komu patrí a kam smeruje. Soľ dáva chuť jedlu, kresťan má dávať chuť životu. Svetlo zaháňa tmu, veriaci má prinášať svetlo tam, kde je zmätok, strach, smútok a beznádej. Preto ak človek stratí Boha, stratí aj radosť, zmysel a vnútorný oheň. Ostane len povrchnosť bez hĺbky. Prázdno bez zmyslu.
Sv. Ján Bosco, veľký vychovávateľ mládeže, hovoril: „Svätosť spočíva v radosti a v plnení povinností.“ Tým nám pripomína, že kresťanstvo nie je proti radosti. Ale radosť musí mať základ v Bohu. Nie radosť, ktorá nás ničí, ale radosť, ktorá buduje. Nie zábava, ktorá prehlušuje svedomie, ale radosť, ktorá očisťuje srdce. Sv. pápež Ján Pavol II. často povzbudzoval mladých: „Človek je povolaný k veľkým veciam, k svätosti.“ A tiež povedal: „Neuspokojte sa s priemernosťou. Otvorte dokorán dvere Kristovi.“
Fašiangy sa často spájajú s karnevalmi. Slovo „carnevale“ pochádza z latinského výrazu „carne vale“ – „zbohom, mäso“, alebo „carne levare“ – „odložiť mäso“. Už samotný názov nám ukazuje, že fašiangy neboli myslené len ako nekonečné hýrenie, ale ako posledné dni radosti pred pôstom, pred časom návratu k podstate života. V češtine je na to príhodný výraz „masopust“ – pôst od mäsa.
Fašiangy teda nie sú oslavou tela bez ducha. Sú predovšetkým pripomienkou, že človek nie je stvorený len pre zábavu, ale pre večnosť. Nie sme stvorení len pre tanec, hudbu, ale dôležitá je spása našej duše. Problém nastáva vtedy, keď sa karneval stane útekom pred pravdou o sebe: keď maska zakryje srdce, keď hluk prehluší svedomie, keď telo dostane prednosť pred významom duše.
Obdobie fašiangov môže byť časom radosti, časom stretávania, časom ľudskej veselosti. Avšak nie bez Boha, nie bez hraníc, nie bez zamerania na dušu. Byť soľou zeme v tomto čase znamená - vedieť sa tešiť, ale nezhrešiť, vedieť sa zabaviť, ale nestratiť tvár, vedieť si užiť život, ale nezabudnúť na večnosť. To znamená: je to čas, ktorý nás má pripraviť na pôst, na vnútorné obrátenie.
Svätý František Saleský hovorí: „Kresťan má byť tým najradostnejším človekom, ale jeho radosť musí mať koreň v Bohu.“ Spása duše – najväčší karneval, najvyššia hodnota. Fašiangy sa raz skončia. Tanec a hudba utíchne. Masky sa odložia. Ale duša zostáva. Ježiš sa pýta: „Čo osoží človeku, keby získal celý svet, ale svojej duši by uškodil?“
Najväčšou tragédiou by nebolo, že sa človek netešil… ale že by sa tešil bez Boha. Nie že by sa smial… ale že by sa smial a zabudol, kam vlastne smeruje. Preto fašiangy môžu byť krásnym obrazom, že radosť patrí k životu, ale samotná radosť nie je cieľ. Cieľom každého veriaceho človeka je spása duše.
Byť Boží napokon znamená: „Ži naplno, ale ži tak, aby tvoja duša neutrpela škodu.“ Lebo pravý karneval sa začne až v nebi – keď odložíme krehkosť ľudského tela, keď sa skončí pôst pozemského života a keď nás Boh prijme do radosti, ktorá už nikdy neskončí.
Človeče, neuspokoj sa teda s prízemnou náhradou, s pachuťou hriešnosti, keď ti Boh ponúka večnú odmenu v nebi. Nastávajúci pôst je pre teba opäť novou príležitosťou stať sa Božím a žiť Božo. Žiť svätosť. Zastav sa a skús to!
