Božie slovo nám často pripomína, že viera nie je iba súkromná záležitosť jednotlivca. Viera sa odovzdáva – z generácie na generáciu, od srdca k srdcu, z pokolenia na pokolenie. A jedným z najväčších darov, ktoré Boh dal rodine, je otec – muž, ktorý je povolaný zabezpečovať nielen jej materiálne potreby, ale predovšetkým ukazovať správny smer.
Byť dobrým otcom dnes nie je naozaj jednoduché. Žijeme vo svete, ktorý často spochybňuje autoritu, relativizuje pravdu a zamieňa lásku za pohodlie, ľahostajnosť. Otec však nie je povolaný byť iba „obľúbený“. Je povolaný byť pevným bodom, o ktorý sa dieťa môže oprieť. Blaise Pascal kedysi dávno povedal: „Človek nekonečne prevyšuje človeka.“
V každom dieťati je viac, než vidia oči. Je v ňom večnosť. Preto dobrý otec nevedie dieťa len k úspechu, vzdelaniu či kariére. Vedie ho predovšetkým k zmysluplnej otázke: Kam smeruje tvoja duša? Mnohí otcovia majú strach. Strach, či budú na všetko stačiť. Či sa dokážu postarať. Či nepokazia výchovu. Či budú vedieť rozumne rozhodnúť. Ale Boh nehľadá dokonalých otcov. Hľadá otcov s odvahou.
Fulton J. Sheen hovoril: „Deti sa neučia tým, čo im hovoríme, ale tým, čo v nás vidia.“ Dieťa si zapamätá, či otec kľačal pri modlitbe. Zapamätá si, či vedel odpustiť. Zapamätá si, či v ťažkých chvíľach dôveroval Bohu. Otcovstvo je teda ponajprv svedectvo života. Hans Urs von Balthasar pripomína, že človek sa stáva sám sebou vtedy, keď odpovedá na Božie povolanie. To platí aj o otcovi. Otec nie je iba biologická rola. Je to povolanie od Boha – byť obrazom nebeského Otca: pevného, láskavého, spravodlivého a milosrdného.
Dnešný svet často ponúka deťom množstvo ciest, no nie každá vedie k večnému životu. Tu je úloha otca nenahraditeľná: rozlišovať a ukazovať pravdivú cestu. Niekedy to znamená povedať aj nepopulárne „nie“, ak vie, že ide o dobro dieťaťa. John Henry Newman písal, že svedomie je „prvým Kristovým vikárom v duši človeka“. Dobrý otec pomáha dieťaťu formovať svedomie – učí ho rozlišovať dobro od zla, pravdu od klamstva, večné od pominuteľného.
Graham Greene vo svojich dielach ukazoval, že milosť Božia pôsobí aj v slabých a zlomených ľuďoch. To je veľká nádej pre každého otca: aj keď si zlyhal, Boh ešte nepovedal posledné slovo. Milosť dokáže obnoviť vzťahy, uzdraviť rany a ukázať nový začiatok. Mať odvahu byť dobrým otcom dnes znamená: mať odvahu ísť proti prúdu sveta, mať odvahu modliť sa za svoje deti, mať odvahu byť príkladom viery, mať odvahu viesť ich k spáse, nie len k úspechom.
Spása detí nezačína v škole ani na internete, ani na mobile či sociálnych sieťach. Často začína doma – pri stole, pri spoločnej modlitbe, v otcovej prítomnosti. Možno najväčšou otázkou dnešnej nedele je: Akú cestu ukazujem deťom svojím životom? Ak vedie k Bohu, potom aj obyčajný otec koná neobyčajné dielo. Vedie duše detí k večnosti.
Sv. Alojz Gonzaga, svätec dnešného dňa, si veľmi skoro uvedomil jednu zásadnú pravdu: Človek nie je stvorený pre slávu sveta, ale pre svätosť. To je veľké posolstvo aj pre dnešných otcov. Svet bude deťom hovoriť: Buď úspešný. Buď bohatý. Buď obdivovaný. Ale sv. Alojz mal len 23 rokov, keď zomrel pri službe chorým. Počas morovej epidémie slúžil nakazeným s neskutočnou obetavosťou. Vedel, že riskuje život — a predsa sa nebál. Prečo? Pretože pochopil, že pravá veľkosť človeka sa meria veľkosťou lásky, nie bankovým kontom, nie kariérnym stupňom. Akoby aj nás upozorňoval: „Nevychovávajte deti len pre tento svet. Vychovávajte ich pre nebo.“
To je odvaha otca — neuspokojiť sa s tým, že dieťa bude „dobre zabezpečené“, ale túžiť po tom, aby bolo raz zachránené pre večnosť. Sv. Alojz Gonzaga, patrón mládeže, oroduj za naše deti! Vypros nám otcom múdrosť, odvahu a vernosť, aby sme ich dokázali viesť po ceste pravdy, dobra a spásy. Nech v našich rodinách rastie nielen úspech, ale najmä svätosť života. Pretože to bude pre nás rodičov najväčšie požehnanie od Boha.
