Podľa schematizmov nitrianskeho biskupstva bola Rosina už v roku 1400 farnosťou a v roku 1420 sa tu spomína farár Andrej Mile. Najstarší písomný záznam farnosti je z roku 1514. Kronikár DHZ Mikuláš Littera zaznačil: „Najstarší záznam vo farskej kronike je z roku 1514, keď bola postavená fara, a až r. 1645 kostol“. Je viac ako pravdepodobné, že už skôr stál v Rosine kostol alebo prinajmenšom kaplnka, keďže Rosina bola už zriadenou farnosťou, ktorá mala svojho správcu.
Kostol alebo kaplnka stáli pravdepodobne na mieste, kde v r. 1645 obyvatelia postavili drevený kostol – síce malý, ale určite väčší ako predošlý. Pri kostole bol aj cintorín, neskoršie obhradený múrom. Pri kopaní základov starej školy sa vykopalo mnoho ľudských kostier, ako aj zvyšky starých kňazských rúch. V roku 1598 stálo v Rosine 28 domov. Zmienka, že kostol tu stál od roku 1645, potvrdzuje aj kanonická vizitácia z r. 1713, preto možno pokladať uvedený fakt za vierohodný.
Kostol bol postavený „zo štedrosti pána dediča, znamenitého a vznešeného, blahej pamäti Ladislava Révaiho a vďaka pátrom jezuitom, ktorí mali sídlo v Žiline. Tí získali r. 1685 v Rosine niektoré majetky. Podporoval ich aj gróf Pavol Esterházi, majiteľ strečniankeho panstva. Okolo roku 1725 jezuiti obývali aj jeden dom na hornom konci dediny“.
Pátri zo Spoločnosti Ježišovej sa pričinili aj o postavenie kaplnky sv. Jozefa na Lipovci (horný koniec obce). Postavená bola v roku 1730 a v súčasnosti je najstaršou murovanou stavbou v obci. Jezuiti pôsobili v obci zrejme až do zrušenia ich rehole pápežom r. 1773. Po obnovení jezuitskej rehole r. 1814 sa ich účinkovanie v Rosine už neobnovilo. Podľa kanonickej vizitácie biskupa Jozefa Vuruma z roku 1828 pôvodný kostol (postavený r. 1645) sa nachádzal asi 130 – 140 krokov severozápadne od dnešného kostola na pravom brehu rieky Rosinky pri ústí mlynského potoka. Kostol bol celý drevený, mal vyrezávaný chór, kde stál malý štvoroktávový organ. Kostol mal vežu so štyrmi zvonmi.
V roku 1774 prišiel do obce farár Jozef Otrokóci, rodák z Púchova, ktorý r. 1776 začal stavať nový murovaný kostol, ktorý bol dokončený r. 1779. Bolo to počas posledných rokov vlády cisárovnej Márie Terézie. V čase jeho výstavby v dedine bolo asi 60 domov s 500 obyvateľmi. Kostol postavili na náklady Mikuláša Esterháziho. Zapísané je: „Kráľ v tom čase nariadil uvedenému panstvu postaviť 12 kostolov. Medzi ne patrí i náš“.
Kostol je barokovou stavbou z roku 1776. Zasvätený je sv. Kataríne Alexandrijskej, panne a mučenici. Kostol je jednoloďový, sakrálny priestor, ukončený svätyňou s oblým uzáverom. Má pristavanú sakristiu a predstavenú vežu s typickou cibuľovitou strechou. Fasáda kostola je členená pilastrami. V interiéri kostola sa zachoval barokový hlavný oltár z druhej polovice 18.storočia s obrazom sv. Kataríny, ktorý namaľoval v roku 1881 maliar Horner. Chrámové priestory sú zaklenuté pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi.
Výmaľba interiéru je dielom akademického maliara Jozefa Hanulu. V lunetách klenby presbytéria namaľoval Hanula dvoch anjelov ako adorujú Božieho Baránka. Na klenbe svätyne je veľký obraz Najsvätejšej Trojice. V chrámovej lodi na prvej pruskej klenbe zobrazil majster adoráciu Sviatosti Oltárnej, na druhej namaľoval obraz Božského Srdca Ježišovho, ktoré sa zjavuje sv. Margite Márii Alocoque. Na klenbe nad chórom vidieť sediacu Madonu v náručí s jezuliatkom uprostred dvoch hrajúcich anjelov – na harfe a na strunovom nástroji. Maľby sú datované do roku 1902 a 1911.
Na podstavcoch pod chórom sú sochy sv. Karola Boromejského a sv. Jána Nepomuckého. Vo svätyni sú umiestnené sochy uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Imricha, boli prevezené z kostola v Riečnici, ktorý mal byť zatopený pri stavbe vodného diela. Nad bohostánkom je Pieta – Mária s mŕtvym Ježišom v náručí, premiestnená z kaplnky Sedembolestnej Panny Márie, nachádzajúcej sa v Rosine na dolnom konci. Vľavo vpredu je socha Božského Srdca Ježišovho, je vzácna, lebo je zhotovená z lipového dreva a tajne prevezená od Saleziánov v čase komunizmu, kde mala byť zničená. V pravej časti kostola je tiež vzácna socha sv. Jozefa, predtým bola umiestnená v kaplnke na Lipovci.
Pod kostolom sa nachádza krypta, pričom vchod do nej bol umiestnený pod chórom. Okolo r. 1850 a r. 1955 bola otvorená, našlo sa v nej niekoľko rakiev. Pri prácach na novej dlažbe kostola bol vstup do krypty zabetónovaný.
Inventár kostola dopĺňa historický organ z 19.storočia. Pochádza z dielne organárov Michala a Karola Kyseľovcov (otec so synom). Do Rosiny bol prevezený r. 1935 zásluhou obľúbeného učiteľa a organistu Valéra Marschalku z terajšej katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline. Obnovený kostol a oltár slávnostne konsekroval – posvätil Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup, dňa 7. júla 2012.
Nech všetkých, ktorí svojou námahou,, modlitbou, akoukoľvek obetou prispeli k budovaniu a obnove nášho kostola zahrnie Pán požehnaním, pevným zdravím a potrebnými milosťami v každom podujatí života. Tiež nech Pán žehná všetkých, ktorí sa dnes starajú o náš jubilujúci chrám.
