Má to byť odpoveď na existenčné otázky: Mení ma Ježišova láska? Mení moje vzťahy, moje rozhodnutia, môj spôsob života, procesy, ktoré sa ma bytostne dotýkajú? Dozrievam v láske.
Svet pozná mnohé podoby víťazstiev. Víťazstvo v športe, v politike, v práci, v podnikaní. Víťaz dostáva medailu, pohár, titul, uznanie. Víťazstvo sa často spája so silou, prevahou a schopnosťou poraziť druhého. A potom sa pozeráme a zahľadíme na Ježiša Krista. Jeho víťazstvo vyzerá úplne inak.
Nemá v ruke meč, ale visí na kríži. Nemá okolo seba porazených protivníkov, ale odpúšťa aj svojim nepriateľom. Nevíťazí tým, že niekoho zničí, ale tým, že sa obetuje za druhých. Vydáva vlastný život, seba samého. Dáva sa nám všanc.
Kristov kríž je teda veľkým paradoxom kresťanstva. Z ľudského pohľadu je Veľký piatok na Golgote prehrou. Z pohľadu Boha je to chvíľa najväčšieho víťazstva. Na kríži sa ukazuje sila Božej lásky.
Dnes veľmi často používame slovo spätná väzba. V škole, v práci, vo vzťahoch. Chceme vedieť, ako sme obstáli. Čo bolo dobré? Čo treba zmeniť? Čo napraviť? A čo keby sme si túto otázku položili pred Kristovým krížom? Aká je moja spätná väzba na Božiu lásku?
Nie, nesmie to byť vyjadrenie iba slovami. Najkrajšou spätnou väzbou na Kristovu lásku je život, ktorý sa začína podobať na ten Kristov. Ak mi Kristus odpustil, dokážem i ja odpustiť? Ak sa Kristus skláňa ku mne, dokážem sa aj ja skloniť k človeku, ktorý potrebuje moju pomoc? Ak ma Kristus neodsúdil po mojom páde, dokážem byť milosrdný voči poklesku druhého? Ak Kristus miluje aj toho, kto ho zraňuje, čo robím ja s človekom, ktorý zranil mňa? Tu sa začína skutočná spätná väzba.
Sv. Augustín v hĺbke duše pochopil, že človek je stvorený pre lásku, pretože je stvorený pre Boha. Človek preto nikdy nebude úplne spokojný, ak bude hľadať naplnenie iba v sebe. A Kristus nám ukazuje, ako má táto láska vyzerať. Nie je to iba cit. Láska niekedy znamená zostať, hoci by sme najradšej odišli. Odpustiť, hoci máme právo byť nahnevaní. Mlčať, hoci by sme mohli druhého ponížiť. Povedať pravdu, hoci nás to môže stáť pohodlie. A niekedy jednoducho povedať: „Pane, neviem toho človeka milovať. Ale chcem sa to od teba naučiť.“
Môžeme obdivovať Ježišovu lásku a pritom zostať rovnakí. Môžeme počúvať evanjelium, hovoriť o Bohu, chodiť do kostola, poznať teológiu – a predsa mať problém odpustiť istému konkrétnemu človeku. A práve tu sa ukazuje rozdiel medzi vedieť o Kristovej láske a žiť podľa Kristovej lásky. Kristus nechce obdivovateľov, ale nasledovníkov. Nových svedkov evanjelia. Poslov radostnej zvesti.
Hans Urs von Balthasar upozorňoval na krásu Božieho zjavenia, ktoré človeka nenecháva iba pri obdivovaní. Božia láska nás pozýva k odpovedi. Kristus nám nedáva iba informáciu o Bohu. Dáva nám seba. Čo urobím s tým, čo už pre mňa Boh urobil? Kristus už svoju časť poslania vykonal. Teraz je rad na mne. Na mojej odpovedi.
Láska neznamená, že v živote nebudeme nikdy trpieť. Znamená, že utrpenie už nemusí mať posledné slovo. Ježiš vstal z mŕtvych, aby nám ukázal, že posledné slovo má láska. Kresťan má byť človekom, ktorý po páde vstane a znova sa učí milovať. Keby sa na môj život pozrel Ježiš, našiel by v ňom niečo zo svojej božskej lásky? To je azda najnáročnejšia spätná väzba.
Kde si moje spasenie, láska moja a srdca nadšenie, víťaz boja? Tieto slová v sebe nesú niečo viac než iba starobylú náboženskú pieseň či poéziu. Sú osobným vyznaním človeka, ktorý pochopil, kto je Ježiš Kristus pre neho. Tu sa začína skutočná viera.
Svet pozná víťazov. Víťazstvo si spája so silou, úspechom, prevahou a porazeným protivníkom. Víťaz stojí na stupni víťazov a druhý zostáva pod ním. Lenže Ježišovo víťazstvo je úplne iné. Kríž je Boží spôsob víťazstva. „Pane, zachráň ma tam, kde si už sám neviem pomôcť.“
Zachráň moje vzťahy.
Zachráň moju rodinu.
Zachráň moje srdce pred zatrpknutosťou.
Zachráň ma pred pýchou.
Zachráň ma pred strachom.
Zachráň ma pred tým, aby som sa uzavrel do seba.
Zachráň ma pred tým, aby som si myslel, že ťa nepotrebujem.
Kristus nechce byť iba jednou z mnohých zložiek nášho života. Chce byť stredobodom skladačky, labyrintu, mozaiky života. A nakoniec víťazom boja. Fyzicky i duchovne. Navonok i vnútorne. Bojujeme s obavami. So svojou slabosťou. S pokušením. S minulosťou. S vlastným egom. S hriechom. S otázkou, aký má náš život zmysel. A práve do týchto našich bojov vstupuje Kristus. Ale ak je On víťazom boja, prečo stále žijem, akoby všetko záviselo iba odo mňa? Naozaj, ťažká otázka.
Najväčšou spätnou väzbou na Kristovu lásku je premenené srdce. Môj osobný vzťah ku Kristovi. A najkrajším dôkazom Kristovho víťazstva v nás je človek, ktorý dokáže po všetkých svojich zápasoch, zlyhaniach a sklamaniach ešte stále povedať: „Pane, milujem ťa.“
