Bojujeme s nepokojom, strachom, bolesťou, krivdou, nespravodlivosťou či vlastnou slabosťou, sklamaním, nebodaj s nejakou závislosťou. V takých chvíľach sa človek akosi prirodzene pýta, že ako obstojí v neľahkom a možno i nerovnom zápase, ako to všetko vydrží alebo zvládne. V konečnom dôsledku je to urputný vnútorný boj. Ako ho môžeme vyhrať? A existuje vôbec šanca zvíťaziť?
Odpoveďou, ktorú ponúka duchovná tradícia aj Sväté písmo, je jednoznačná - potrebujeme trpezlivosť. Pretože trpezlivosť je pancierom duše. Chráni srdce pred tým, aby ho zranili akékoľvek okolnosti a podmienky života. Práve trpezlivosť je tichá sila, ktorá dokáže znášať skúšku a nepodľahnúť zúfalstvu. Apoštol Pavol píše: „Súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenú cnosť a osvedčená cnosť nádej“ (Rim 5, 3–4). Máme si obliecť prilbu spásy, štít viery, meč Ducha, ktorým je Božie slovo. Bedrá si prepásať pravdou, obuť si pohotovosť ducha pre evanjelium pokoja. Pre harmóniu svojho stavu a citového rozpoloženia.
Trpezlivosť je vlastnosť samého Boha. Boh sa neunaví človekom, aj keď človek často padá a zlyháva. Boh čaká, odpúšťa, znova pozýva. A aj potom Boh čaká, odpúšťa a nanovo pozýva. A takto stále dookola, donekonečna. Čaká, odpúšťa, pozýva! Preto svätí hovoria, že trpezlivosť je jednou z najväčších cností kresťana. Svätý Augustín, biskup z Hippo povedal: „Trpezlivosť je spoločníčkou múdrosti.“ Človek, ktorý sa naučí trpezlivosti, začne vidieť život v hlbšom význame. Uvedomí si, že mnohé veci dozrievajú pomaly. Asi tak ako semienko v skrytej pôde zeme. Alebo podobne ako strom, ktorý rastie roky, kým prinesie hojné ovocie. Takisto žiadne dieťa nedozreje len tak z ničoho nič či za jeden deň.
Svätý František Saleský nám radí: „Majte trpezlivosť so všetkým, ale predovšetkým sami so sebou.“ Človek je veľakrát netrpezlivý voči svojmu vlastnému rastu. Chcel by byť ihneď dokonalý, ihneď dospelý, ihneď skúsený, ihneď rozumný, ihneď svätý. A čo ja viem, že čo ešte, ale v prvom rade ihneď... Avšak takto to v našom zložitom a komplikovanom svete nefunguje. Práve opačne - Boh vedie človeka cestou postupného dozrievania. „Všetko má svoj čas“, hovorí kniha Kazateľ.
Veľký ruský spisovateľ Alexander Solženicyn napísal po skúsenosti s utrpením v gulagoch (v sovietskych pracovných táboroch) myšlienku, že utrpenie môže očistiť dušu, ak ho človek príjme s vnútornou pevnosťou, odolnosťou ducha a pokorou. Trpezlivosť v bolesti môže premeniť človeka. V skúškach sa ukazuje pravda o človeku - či sa zlomí, alebo sa opiera o vyšší princíp života.
Pancier trpezlivosti potrebujeme najmä dnes. Svet nás učí rýchlosti, extrémnemu pohybu, obratnosti, okamžitým výsledkom, zaručeným pocitom spokojnosti, dominancii výkonov. No Božie diela rastú pomaly. Láska rastie pomaly. Charakter sa buduje pomaly. A aj svätosť sa rodí v tichom kráčaní a vytrvalosti. Keď sa človek obrní pancierom trpezlivosti, prestane reagovať hnevom na každú nepríjemnosť. Naučí sa niesť kríž bez reptania. A práve vtedy sa jeho duša stáva silnou.
Preto si každý deň môžeme pripomenúť jednoduchú pravdu, že trpezlivosť nie je slabosť, hoci sa to na prvý pohľad tak zdá. Trpezlivosť je duchovná sila. Páter Pio z Pietrelcini, ktorý zomrel v roku 1968, hovoril: „Trpezlivosť je cesta, po ktorej Boh vedie dušu k dokonalosti.“ Kto sa teda obrní pancierom trpezlivosti, toho nezlomí ani ťažká skúška života, pretože ho chráni samotný Boh. Napokon na tŕnistej ceste pútnikov dozrievame aj v láske – nielen k Bohu, ale i k druhým ľuďom.
Taktiež veľký katolícky mysliteľ Fulton J. Sheen pripomína, že moderný svet je plný netrpezlivosti. Človek chce všetko hneď - úspech, radosť, odpovede, výsledky. Chce výsledky bez námahy a šťastie bez obety. No duchovný život má úplne iné pravidlá. Podobne teológ Hans Urs von Balthasar zdôrazňoval, že kresťanská nádej sa rodí práve v trpezlivosti. V čakaní na Boží čas sa človek učí dôvere. V túžbe po naplnení svojho poslania môže siahať po večnosti.
Najväčším príkladom trpezlivosti je pre nás sám Ježiš Kristus. Pán Ježiš trpezlivo znášal nepochopenie ľudí, výsmech, urážky, nespravodlivosť, zradu, obvinenia aj utrpenie kríža. Neodpovedal hnevom, ale láskou. V tom je tajomstvo kresťanskej trpezlivosti - nie je to len znášanie bolesti, ale trpezlivé milovanie aj v náročnom čase skúšky. Páter Pio dodáva: „Trpezlivosť je kľúč, ktorý otvára dvere Božieho milosrdenstva.“
V dnešnom svete sa mnohí ľudia vzdávajú vzťahov, práce, viery či povolania len preto, že neprichádzajú okamžité úspechy a výsledky. No práve trpezlivosť dáva životu hĺbku. Trpezlivý človek sa učí tri veľké veci: znášať skúšky bez zúfalstva, dôverovať Bohu aj vtedy, keď nerozumie udalostiam, vytrvať v dobrom, aj keď výsledky nie sú hneď viditeľné. Ako je to i pri výchove detí. Plody našej snahy a úsilia pri ich formovaní sa ukážu omnoho, omnoho neskôr. Ale robíme to s najlepším vedomím a svedomím. Čas ukáže, či sa nám podarilo z našich detí vychovať slušných, charakterných a dobrých ľudí, na ktorých potom môžeme byť ako rodičia právom hrdí.
Uvediem jednoduchý príklad zo života. Predstavme si mladého človeka, ktorý sa snaží zmeniť svoj život - chce sa zbaviť zlého návyku, nejakej závislosti, chce začať žiť lepšie, chce sa vrátiť k Bohu. No nejde to hneď. Padne, znova vstane, znova padne. A práve vtedy prichádza pokušenie vzdať to. Ale ak sa obrní pancierom trpezlivosti, pochopí jednu vec, že Boh od nás nežiada okamžitú dokonalosť, zázračné uzdravenie, ale neustálu snahu o dobro a vytrvalosť. Práve v trpezlivosti sa zoceľuje charakter, v trpezlivosti rastie láska a v trpezlivosti sa rodí svätosť.
Svätý Augustín z Hippo povedal: „Boh má jednu úžasnú vlastnosť - vie čakať.“ Toto je nádherné posolstvo a povzbudenie. Boh čaká aj na nás. Čaká, kým dozrieme, kým pochopíme, kým sa naučíme dôverovať. Možno aj v našom živote sú situácie, ktoré sa zdajú ťažké. Možno nesieme kríž choroby, rodinných problémov, sklamania alebo neistoty, či iné neviditeľné zranenia. Práve tam nás Boh pozýva: obrňte sa pancierom trpezlivosti. Pretože trpezlivosť nie je rezignácia. Trpezlivosť je odvaha vydržať. Je to sila, ktorá hovorí - nevzdám sa dobra, nevzdám sa viery, nevzdám sa lásky. A to je najdôležitejšie.
„Modli sa, dúfaj a nerob si starosti. Boh je milosrdný a vypočuje tvoju modlitbu,“ pripomína páter Pio. Pamätajme a nezabúdajme, že ten, kto vytrvá v trpezlivosti, nakoniec uvidí ovocie Božieho konania vo svojom živote. Hľadajme ponajprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a ostatné nám bude pridanou hodnotou. Aj pomyselný obrnený pancier trpezlivosti. Kto vytrvá v aréne života až do konca, ten bude spasený. Nestrácajme nádej! V oddanosti Bohu túžme po nekonečne, po tom, čo nás naveky presahuje až za horizont nášho pozemského života.
