Aj keď sa nám niekedy zdá, že Boh mlčí, že neodpovedá, že mešká alebo že nerozumieme udalostiam nášho života, predsa Duch Svätý zostáva tichým dôkazom, že Boh stále koná – a vždy v náš prospech.
Apoštoli sa po Ježišovom nanebovstúpení nestali odvážnymi hrdinami. Boli zavretí vo večeradle, plní strachu, neistoty a otázok, čo s nimi bude ďalej. A práve tam prichádza Duch Svätý – nie ako odmena za ich vernosť, ale ako Božia odpoveď na ich slabosť. Boh neprichádza až vtedy, keď máme všetko zvládnuté. Prichádza práve vtedy, keď už nevládzeme sami. Keď sa pred druhými schovávame za zatvorenými dverami.
Niekedy si myslíme, že Duch Svätý pôsobí iba vo veľkých svätcoch, kazateľoch alebo teológoch. No Boh si veľmi často vyberá obyčajných ľudí. Ľudí jednoduchých, tichých, možno aj pochybujúcich. Často sa domnievame, že Božia pomoc musí vyzerať podľa našich predstáv. No Duch Svätý pôsobí úplne inak a omnoho hlbšie. Zostupuje na nás ako nebadaný, z neba daný.
Niekedy nezmení okamžite okolnosti, ale mení postupne naše vnútro. Neponúka vždy ľahšiu cestu, ale dáva silnejšie srdce. Neodstráni každý kríž, ale učí nás niesť ho s nádejou. Samotný Duch Svätý je darom. A dáva nám vlastne darov až sedmoro, teda plnosť svojich darov – múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a bázne pred Bohom.
Teológ Hans Urs von Balthasar napísal: „Boh sa človeku nikdy nepribližuje preto, aby ho zničil, ale aby ho priviedol k plnosti.“ Spisovateľ Graham Greene vo svojich dielach často ukazoval, že milosť pôsobí aj v slabých, zranených a hriešnych ľuďoch. A práve tam sa ukazuje, že Boh koná v náš prospech – nie preto, že sme dokonalí, ale preto, že nás miluje. Aj Fulton J. Sheen hovoril: „Duch Svätý nie je iba hosťom duše na návšteve, ale je jej stálym obyvateľom.“
Staré mníšske rozprávanie hovorí o staručkom mníchovi menom Jordán. Na sviatok Turíc mal spolu s mladším bratom kázať o Duchu Svätom. Keď sa zhromaždili veriaci, starec si vypýtal pohár vody. Všetci čakali múdre slová, no on bez vysvetlenia vylial vodu na zem a povedal: „Prineste mi pohár naplnený vínom.“ Ľudia zostali zaskočení a prekvapení. Až potom mních pokojne povedal: „Taký je človek bez Ducha Svätého. Je ako voda – chladná, obyčajná, bez sily premieňať. No človek naplnený Duchom Svätým sa stáva takým ako víno: prináša radosť, odvahu, život a oheň do sŕdc druhých.“
Táto symbolika je nádherná. Voda je potrebná pre život, ale víno v Písme často znamená radosť, slávnosť a plnosť. Duch Svätý nemení človeka na niekoho iného – premieňa jeho vnútro. Z ustráchaného robí odvážneho. Z uzatvoreného človeka robí svedka viery. Zo srdca unaveného životom robí prameň nádeje.
Veď aj apoštoli pred Turícami boli ako voda rozliata po zemi – bez zmyslu, bez elánu, bez správneho smeru, plní obáv a slabosti. A po zoslaní Ducha Svätého? Stali sa „novým vínom“ pre svet. Ich slová začali uzdravovať, ich odvaha menila dejiny. Slová mali zrazu silu, ich viera prinášala svetlo pre druhých.
A hoci apoštoli mohli zostať vo večeradle naďalej, práve Duch Svätý ich vyviedol svedčiť o Kristovi von medzi ľudí. Pretože Duch Svätý nikdy nevedie človeka iba k modlitbe za zatvorenými dverami. Vedie ho aj k službe. K zodpovednosti. K odvahe vstúpiť do života sveta a pokúsiť sa ho meniť dobrom.
Aj v nás chce Duch Svätý vykonať túto premenu. Možno sme unavení, sklamaní alebo duchovne vyprahnutí. Možno v sebe cítime viac strachu než viery. No Boh neprestáva konať v náš prospech. Duch Svätý dokáže aj z obyčajného človeka vytvoriť nástroj pokoja, dobra, lásky a požehnania. Turíce nám preto pripomínajú: Boh nás nechce nechať takých, akí sme dnes. Chce nás naplniť novým vínom svojej prítomnosti.
A možno práve to je najväčší zázrak zoslania Ducha Svätého, že premieňa človeka zvnútra tak nebadane, až si jedného dňa uvedomí, že už nežije iba zo svojich síl, ale z Boha. V tom nastane obrátenie života k pravým hodnotám. To je odkaz svedkov Ježišovho zmŕtvychvstania. Duch Svätý nepôsobí iba v chrámoch, ale aj v konkrétnych rozhodnutiach obyčajných ľudí, ktorí sa odvážia slúžiť druhým z lásky k Bohu. Ktorí sa neboja opustiť istoty, lebo dôverujú Najvyššiemu.
