Svet má svoje predstavy o múdrosti, sile a úspechu. Múdry je ten, kto vie veľa. Silný je ten, kto dokáže presadiť svoju vôľu. Úspešný je ten, kto má peniaze, postavenie, vplyv a uznanie. A potom prichádza Kristus – nie s mečom, ale s krížom, nie so zlatou korunou, ale s korunou tŕňovou. Nie s armádou vojakov, ale s dvanástimi apoštolmi. Nie s mocou, ktorá ničí nepriateľov, ale s láskou, ktorá bezhranične odpúšťa.
A svet sa pýta: Toto že má byť Božia moc? Áno. Práve v tom spočíva tajomstvo kresťanstva. To je jeden z najväčších paradoxov kresťanstva. To, čo svet považuje za slabosť, Boh premieňa na silu. To, čo svet považuje za prehru, Boh premieňa na víťazstvo. To, čo vyzerá ako koniec, Boh premieňa na začiatok. Kde je kríž, tam je spása. Ohlasujeme ukrižovaného Krista: pre ľudí bláznovstvo, ale pre povolaných Božiu múdrosť.
Svätý Augustín dlho hľadal pravú múdrosť. Hľadal ju vo filozofii, v rétorike, v ľudskom poznaní, v pôžitkoch, v úspechu, v svetských veciach. Bol však veľmi inteligentným človekom a úprimne túžil pochopiť zmysel života. Vedel veľa, ale jeho srdce stále nebolo pokojné. Až potom neskoršie zistil, že existuje rozdiel medzi poznaním Boha a stretnutím Boha. Človek môže prečítať stovky kníh, môže mať rôzne akademické tituly, môže poznať celú filozofiu, psychológiu i dejiny – a predsa môže zostať vnútorne nenaplnený.
Augustín napokon pochopil, že nestačí byť múdry. Nebol totižto žiadny hlupák. Naopak, patril medzi najväčších mysliteľov kresťanského staroveku. Jeho problém nebol nedostatok rozumu. Jeho problém bol, že rozum ešte nebol spojený s duchovnom. Aj jeho životná cesta nakoniec viedla ku krížu.
My, ako moderní ľudia, máme množstvo informácií na dosah ruky. Takmer na počkanie. Umelá inteligencia nám dokáže za niekoľko sekúnd odpovedať na otázky, ktoré by človek kedysi hľadal celé dni. Aj mesiace. Máme teda viac poznania ako kedykoľvek predtým. Ale otázka stojí takto: Sme preto aj múdrejší? Lebo vedieť, ako funguje svet, ešte neznamená vedieť, prečo žijeme.
Vedieť ako vyrobiť liek, ešte neznamená vedieť, čo urobiť s utrpením a nevyliečiteľnými chorobami. Vedieť komunikovať cez internet ešte neznamená schopnosť vedieť sa zhovárať s človekom, ktorého máme vedľa seba. Vedieť veľa o živote ešte neznamená zručnosť správne žiť. Môžeme hľadať zmysel života všade, všelikde a všakovako – a pritom stáť celkom blízko pred Kristovým krížom. Preto apoštol Pavol hovorí, že kríž je Božou mocou. Na kríži totiž nevidíme iba človeka, ktorý trpí. Vidíme Boha, ktorý nadovšetko miluje.
Svätý Augustín nakoniec pochopil, že pravá múdrosť nie je iba v poznávaní pravdy, ale v stretnutí sa s Pravdou, ktorou je Kristus. Jedna z jeho najkrajších myšlienok z Vyznaní znie: „Neskoro som ťa začal milovať, krása taká stará a taká nová, neskoro som ťa začal milovať.“ Tieto jeho slová sa dajú položiť aj pod Kristov kríž. Tam pochopil, že človek môže celý život utekať za „povestným“ šťastím a pritom prehliadať Boha, ktorý ponúka blaženosť plným priehrštím.
Človek môže utekať, hľadať, pochybovať, blúdiť, robiť chyby. Ale Boh ho nikdy neopúšťa. Stále čaká na návrat. Práve preto je Augustínov príbeh taký povzbudivý. Boh sa nevzdal Augustína, ani keď sa Augustín ešte neodlúčil od svojich poblúdení. To je nádherná nádej aj pre nás. Možno máme dieťa, manžela, manželku, priateľa alebo príbuzného, pri ktorom si hovoríme: „Ten sa už asi nikdy nezmení.“ A Augustín nám pripomína: Nikdy nehovor o človeku, že je stratený, pokiaľ ho ešte Boh hľadá. Lebo milosť môže urobiť aj to, čo je človeku nemožné.
Augustín hľadal múdrosť a našiel Krista. Hľadal pokoj a našiel Boha. Hľadal šťastie a pochopil, že jeho srdce patrí večnosti. Hľadal pravdu a pochopil, že Pravda nie je iba myšlienka – Pravda má tvár. A vo svetle tejto Pravdy stojí kríž. Naše srdce zostane nepokojné dovtedy, kým sa nevráti k Bohu. Boh nás nenechá napospas osudu. Kristus nám z kríža ukazuje, kam sa máme vrátiť. Lebo „čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia“. Naša sila je v Kristovom kríži.
A kríž je najväčším dôkazom Božej logiky: Kristus prehral – a zvíťazil. Kristus zomrel – a premohol smrť. Kristus bol ponížený – a bol vyvýšený. Kristus sa stal „bláznovstvom“ sveta – a stal sa jeho spásou. „Slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre nás, ktorí ideme na ceste spásy, je Božou mocou.“
Boh úplne naruby obracia ľudské zmýšľanie: „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“ Nie preto, že by Boh odmietal ľudský rozum. Veď rozum je Božím darom. Pavol v tomto citáte upozorňuje na niečo iné – na pýchu rozumu, ktorý si myslí, že už všetkému rozumie a Boha nepotrebuje. Alebo chceme Boha, ktorý nám splní želania. Boha, ktorý odstráni všetky problémy. Boha, ktorý nedovolí utrpenie. Boha, ktorý zabezpečí, aby sa nám darilo.
Čo je podľa sveta slabosťou, môže byť podľa Boha silou. Ježiš na kríži nevyzerá ako víťaz. A predsa víťazí nad smrťou. Kríž nie je oslavou utrpenia. Kríž je oslavou lásky, ktorá je ochotná prejsť utrpením, aby zachránila človeka. Najväčšie víťazstvá často vyzerajú najprv ako prehry. Kríž nám pripomína, že spása nie je výsledkom našej dokonalosti. Je darom Božej milosti. Kríž nie je ozdoba na stene ani šperk na krku. Je to znamenie úplného odovzdania.
Tu je bláznovstvo kríža: „Čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia.“ Lebo kríž vždy bude znamením Božej moci. Hoci mnohí by kríže z nášho sveta najradšej odstránili. Dokonca by kríž načisto vymazali z dejín. Ale to nejde, to sa nedá. Svet je plný všakovakých krížov. Kríž nie je miesto, kde Boh človeka opúšťa. Kríž je miesto, cez ktoré Boh sprevádza človeka až do konca pozemského života. Kríž je cestou pútnika k večnosti.
