Cesta vtedy nebola až taká jednoduchá. Nevedel, kadiaľ ísť, a tak sa spýtal chlapca, malého pastierika, ktorého stretol. Ten mu ochotne ukázal správny smer. Vianney mu na oplátku povedal slová, ktoré sa stali nesmrteľnými: „Ďakujem ti, že si mi ukázal cestu do Arsu. Ja ti za to ukážem cestu do neba.“
Existuje viac umeleckých stvárnení tohto známeho stretnutia kňaza Jána Máriu s pastierikom. Najznámejšia bronzová socha sa nachádza v Ars-sur-Formans, neďaleko farského kostola a svätyne svätého farára z Arsu. Zobrazuje mladého kňaza a chlapca, ktorý mu ukazuje smer. Pri soche je nápis so zaznamenaním ich nádherného rozhovoru v zmysle slov: Ukáž mi cestu do Arsu a ja ti ukážem cestu do neba.
Táto udalosť sa odohrala v roku 1818, keď 32-ročný kňaz Ján Mária Vianney prichádzal do Arsu prevziať svoju novú farnosť. Chlapec sa volal Francois Givre. História zaznamenala túto povestnú pomoc pri hľadaní cesty. Zaujímavé je, že táto epizóda sa stala symbolom celého Vianneyho života. Chlapec mu ukázal cestu do malej dedinky, no Vianney potom desaťročia ukazoval tisícom ľudí cestu k Bohu.
Keď Ján Vianney prišiel do Arsu, našiel dedinu duchovne zanedbanú. Kostol býval takmer prázdny, ľudia viac mysleli na prácu, zábavu a obchod než na Boha. Nikto by vtedy nepovedal, že sa z tejto neznámej dedinky stane duchovné centrum Francúzska a miesto púte tisícov veriacich. V kňazovej prorockej odpovedi pastierikovi je ukrytý celý program nášho kresťanského života. Ľudia si navzájom pomáhajú nachádzať cesty po tejto zemi, ale kresťan je povolaný ukazovať viac – aj cestu k večnosti.
Svätý farár z Arsu nezačal veľkými reformami ani okázalými projektmi. Začal modlitbou. Hodiny trávil pred svätostánkom. Veril, že ak sa človek priblíži ku Kristovi, všetko ostatné sa začne meniť. A naozaj sa postupne menilo. Ľudia začali prichádzať na spoveď z celej krajiny. Stal sa obľúbeným zmierovateľom hriešnikov. Niekedy sedel v spovednici aj šestnásť hodín denne. Bol unavený, chorý, vyčerpaný, ale vedel, že zachránená duša má väčšiu cenu než všetky poklady sveta. Raz povedal: „Kňazstvo je láska Ježišovho Srdca.“ Nehovoril o sebe. Hovoril o Kristovi, ktorý cez slabých ľudí pokračuje vo svojom diele spásy.
Veľký kresťanský mysliteľ C. S. Lewis napísal, že na konci budú iba dva druhy ľudí: tí, ktorí Bohu povedia: „Buď vôľa tvoja,“ a tí, ktorým Boh povie: „Buď vôľa tvoja.“ Ján Vianney patril medzi tých prvých. Celý svoj život odovzdal Bohu. Nehľadal vlastnú slávu, pohodlie ani uznanie. Hľadal len Božiu vôľu a spásu ľudí. Veľmi dobre vieme, že svet nezachránia nové ideály, ale svätí ľudia. A práve svätý farár z Arsu je dôkazom tejto pravdy. Jediný dedinský kňaz svojou vierou ovplyvnil celé generácie veriacich.
Jeho život nám kladie dôležitú otázku: Ukazujem aj ja niekomu cestu do neba? Možno nie veľkými slovami. Možno iba tým, že sa modlím za svoje deti, rodinu, že odpúšťam druhým, že poctivo žijem svoju vieru, že sa nehanbím za Krista. Každý kresťan je totiž povolaný byť ukazovateľom správneho smeru. Svet má množstvo navigácií pre pozemský život, ale len evanjelium ukazuje cestu do večnosti. Lebo najväčšou službou, ktorú môžeme niekomu preukázať, nie je ukázať mu cestu do nejakej dediny na mape sveta, ale pomôcť mu nájsť cestu do domu nebeského Otca.
Historické pramene uvádzajú, že Francois na toto stretnutie nikdy nezabudol. O mnoho rokov neskôr dokonca svedčil v procese blahorečenia a svätorečenia farára z Arsu a rozprával o ich prvom stretnutí. Jeden z dôveryhodných životopisných zdrojov uvádza, že to bolo 47 rokov po ich stretnutí. Skutočne mu kňaz celý čas ukazoval cestu do neba.
Hlboké posolstvo zo spomínanej udalosti je: niekedy stačí malý skutok láskavosti – ukázať niekomu správny smer. Nikdy nevieme, aké veľké dôsledky môže mať. Ako povedal svätý Ján Mária Vianney: „Dobrý príklad je najvýrečnejšia kázeň.“ Stačí mať ochotu pomôcť človeku, ktorý sa v živote stratil.
