Jeho rečou bol jeho vlastný život. Jeho kázňou bola poctivá práca tesára, výchova dospievajúceho Ježiša, no predovšetkým vernosť Máriinho manžela a poslušnosť Bohu.
Svätý Jozef nás dnes opäť vedie k tichu, v ktorom sa rodí pravý príklad. Nie hlučné slová, ale život, ktorý má váhu, hodnotu. Latinské príslovie „Verba docent, exempla trahunt“ vystihuje jeho osobnosť dokonale. Slová učia, ale príklady priťahujú.
Koľko slov dnes zaznieva vo svete – v médiách, na sociálnych sieťach, v rôznych debatách a bezobsažných diskusiách. Práve tieto slová často nedokážu zmeniť srdcia ľudí. Človeka totiž nepresvedčí len argument, ale omnoho skôr sa ho dotkne osobné svedectvo. Nie teória, ale prax, samotný život.
Svätý Jozef nevyučoval z katedry, ale zo svojej stolárskej dielne. Neoslovoval zástupy, ale formoval jedno dieťa – Ježiša Krista. A robil to tak, že mu ukázal, čo znamená pracovať, dôverovať, mlčať a konať správne, aj keď tomu človek úplne nerozumie a nemá ani istotu.
Jeho ruky boli zrejme drsné a mozoľnaté od práce, ale srdce mal jemnocitné pre Božiu vôľu. Keď prišla skúška, nehovoril veľa. Dokonca nehovoril nič. Ale konal. Keď bolo treba chrániť rodinu, neváhal. Keď nerozumel, dôveroval. To je sila príkladu: tichá, ale prenikavá.
Dnešný svet často trpí nadbytkom slov a nedostatkom svedectva. Ľudia sú unavení z prázdnych fráz, z veľkých rečí bez skutkov. A práve preto je postava svätého Jozefa taká aktuálna. On nám pripomína, že svätosť sa nerodí v úspechu, ale v každodennej vernosti, poctivosti. V práci, ktorú nikto nevidí. V rozhodnutiach, ktoré nikto neocení. V láske, ktorá sa nevystatuje, ale žije.
Možno si dnes kladieme otázku: ako môžem ohlasovať vieru vo svojom prostredí? Jozefova odpoveď je jednoznačná – ži ju. Buď čestný vo svojej práci. Buď spoľahlivý vo svojich vzťahoch. Buď tichý tam, kde by si mohol kričať a odvážny tam, kde by si mohol ustúpiť do kúta. Pretože slová môžu zaujať, ale život presviedča.
Švajčiarsky teológ Hans Urs von Balthasar zdôrazňuje, že pravda kresťanstva nie je len súbor myšlienok, ale „krása života, ktorý je darovaný“. Inými slovami pravda sa stáva presvedčivou vtedy, keď je žitá. Keď sa stáva telom v konkrétnom človeku. Svätý Jozef nie je teoretik viery, ale jej živé stelesnenie.
Americký biskup a kazateľ Fulton Sheen raz povedal: „Ľudia dnes počúvajú svedkov viac než učiteľov; a ak počúvajú učiteľov, tak preto, že sú svedkami.“ Toto je presné vyjadrenie nášho latinského príslovia. Slová môžu osloviť rozum, ale iba autentický život zasiahne srdce. Aj svätý Jozef „učil“ práve týmto spôsobom – bol svedkom.
Spisovateľ Graham Greene, ktorý vo svojich dielach často zobrazoval vnútorný boj viery, napísal myšlienku, že „svätosť nie je absencia slabosti, ale vernosť uprostred nej“. Aj to je reč príkladu. Jozef nebol bez otázok, ale bol verný. A práve táto vernosť najviac oslňuje.
Môžeme pridať aj hlas svätého Johna Henryho Newmana, ktorý hovorí: „Slová presviedčajú, ale príklady ťahajú.“ Newman tým vystihol, že kresťanstvo sa nešíri len argumentami, ale „nákazou“ dobra – tichou, ale silnou, vytrvalou.
A napokon myšlienka svätého Františka z Assisi to predstavuje takto: „Káž evanjelium vždy a ak treba, použi aj slová.“ Svätý Jozef „kázal“ celý život, hoci bez slov.
Dnešný človek je presýtený slovami. Diskusie, názory, komentáre – všetko po nás kričí. Niekedy až ziape. Zovšadiaľ. A predsa v tomto hluku rastie hlad po niečom skutočnom. Po živote, ktorý dáva zmysel. Po človeku, ktorý žije to, čo hovorí. A vo svojom vnútri tomu aj verí.
Svätý Jozef nás učí, že najväčší vplyv nemá ten, kto najviac hovorí, ale ten, kto najvernejšie plní svoje poslanie. V dielni v Nazarete sa neformovali len drevené trámy, ale aj srdce Ježiša skrze každodenný príklad.
Možno si dnes netreba klásť otázku: Čo mám povedať? Ale skôr: Ako žijem? Pretože svet nepotrebuje ďalších rečníkov, ani filozofov. Potrebuje svedkov vzkrieseného Pána. Treba sa vrátiť ku koreňom kresťanstva.
Nech nás svätý Jozef naučí, že najkrajšia kázeň je život, ktorý je v súlade s Božím plánom spásy. A nech sa aj o nás raz dá povedať: možno nehovorili veľa, ale ich život priťahoval k pravde. Nech nám svätý Jozef vyprosí milosť, aby náš život nebol len peknou teóriou o Bohu, ale živým dôkazom, že Boh koná dobro aj v našom okolí. V našich rodinách i spoločenstvách.
