Pre nás kresťanov je však dôležitý fakt, že tak ako Ježiš už nebude bez kríža, tak náš vlastný, osobný kríž nikdy nemusí byť bez Ježiša. Nemusí byť bez Jeho nekonečnej lásky. „S Kristom som pribitý na kríž“, vyznáva apoštol národov svätý Pavol. Aj naše kríže budú znesiteľnejšie, keď ich budeme niesť spolu s Kristom. Kríž je znakom našej spásy. A zároveň môže byť pre nás darom, ktorým sa približujeme k večnosti. Tak môžeme mať spolu s Ježišom podiel na vykupiteľskom diele.
Kňaz Emil Floriš na Veľký piatok v roku 1993 pripomínal, že všetok pokrok civilizácie stojí na troch vŕškoch. Prvým je grécka Akropola, ktorá dala tomuto svetu filozofiu a umenie. Druhým bol rímsky pahorok, kde boli položené základy práva a zákonov. A napokon posledným je židovská Golgota, kde bol dosiahnutý vrchol pre lásku a odpustenie – miesto spásy. Aj nápis na Ježišovom kríži bol uvedený v troch jazykoch – po grécky (jazyk kultúry a vzdelanosti), latinsky (jazyk rímskej moci) a hebrejsky (jazyk židovského národa). V hebrejčine dávali začiatočné písmena tohto nápisu dohromady výraz JAHVE. Význam slova si však židia pravdepodobne neuvedomovali. Mali iné starosti, hoci na kríži skutočne visel sám Boh. Nepripustili takéto znamenie z neba. Veď „každý jeden zahol svojou vlastnou cestou“, tak ako to predpovedal prorok Izaiáš. Presne tieto slová zazneli v liturgii veľkopiatkových obradov.
Aj keď to nie je historicky dokázané ako zámer, samotná myšlienka nesie silné posolstvo – Ten, ktorý visí na kríži ako „kráľ Židov“, je v skutočnosti Boh sám – Jahve. Kríž sa tak stáva miestom, kde sa Boh zjavuje najhlbšie – v láske a obete. To, čo bolo napísané ako výsmech, sa v očiach viery mení na vyznanie pravdy. INRI – Ježiš Nazaretský kráľ Júdov. Znamená to, že posolstvo o Ježišovi bolo určené celému svetu.
Duchovný význam nápisu na Ježišovom kríži - tu sa skrýva najväčšia hĺbka: to, čo malo byť obžalobou, sa stalo vyznaním pravdy. Ježiš je skutočne Kráľ, ale nie v politickom zmysle, skôr ako kráľ lásky, pravdy, obety. Kráľ neba a zeme. Kríž sa tak stáva trónom milosti, z ktorého Kristus vládne – nie silou, ale darovaním seba. Uvažujme teda nad hodnotou našich vzťahov.
INRI nie je len tabuľka nad hlavou Ukrižovaného. Je to otázka pre každého človeka. Je Kristus naozaj Kráľom môjho života? Alebo ho nechávam „pribitým“ len na kríži, bez vplyvu na moje rozhodnutia? Svätý Ignác z Loyoly povedal, že kresťan by mal milovať kríž tak, ako lakomec miluje peniaze. Tento silný obraz nám chce povedať, že tak ako sa lakomec pripútava k peniazom s vášňou, vytrvalosťou a túžbou, kresťan má byť podobne „pripútaný“ ku krížu – nie z prežívajúcej bolesti, ale z lásky ku Kristovi. Kríž tu neznamená utrpenie samo o sebe, ale prijatie Božej vôle, vernosť aj v ťažkostiach a lásku, ktorá ide až do obety. Ignác nás učí radikálnosti – tak ako človek vie lipnúť na veciach sveta, tak sa má naučiť milovať to, čo ho vedie k Bohu – aj keď je to kríž.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!






