<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Dušana Farkašová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Kiežby sme Vás nikdy nestretli.</title>
      <description>Mala som sa zachovať inak, keby som mala dosť guráže. Mala som jej to povedať rovno do očí. Mala som vziať moje milované dieťa a odísť bez pozdravu. Jej nadradenosť, vynútená autorita, tvrdé slová plné výsmechu, jej pohľad - to všetko ma odrovnalo. Mala v sebe moc sparalizovať ma, urobiť ma nečinnou, neschopnou brániť to, čo je pre mňa najcennejšie.</description>
      <guid isPermaLink="false">e28df611-1ff5-4418-8ebf-0664da289b35</guid>
      <pubDate>Fri, 06 Apr 2007 22:29:50 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/spolocnost/kiezby-sme-vas-nikdy-nestretli</link>
    </item>
    <item>
      <title>Peťko</title>
      <description>Vždy som verila tomu, že sme posielaní k ľuďom kvôli istému zámeru a že takisto k nám prichádzajú ľudia a tieto stretnutia nie sú výsledkom náhody. Nie náhoda ma poslala k Peťkovi, aby sme sa stretli.</description>
      <guid isPermaLink="false">8326b9cf-60f9-434b-b62b-ec676e52597c</guid>
      <pubDate>Wed, 21 Feb 2007 08:31:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/lifestyle/petko</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keď je žena prázdna.</title>
      <description>Kolegyňa ku mne prišla s opatrnou prosbou. - Moja dobrá priateľka  prišla o dieťatko v 22. týždni tehotenstva, nemohla by si sa s ňou porozprávať?- - Nech príde kedykoľvek.- Povedala som jej bez rozmýšľania. A moje nepríjemné spomienky spred pár rokov využili svoju príležitosť. Boli späť.</description>
      <guid isPermaLink="false">921ce9bc-c6c2-4110-a656-0c33b0c2982e</guid>
      <pubDate>Fri, 02 Feb 2007 21:07:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/spolocnost/ked-je-zena-prazdna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Izba číslo 13.</title>
      <description>Všetci máme na dverách našich domovov menovky. Dnes som navštívila domov , ktorý mal na dverách číslo. Číslo 13. Vedľa na stene bol síce aj štítok s menami manželov, ale mne utkvelo v očiach len to číslo na dverách. Nebol to domov v pravom slova zmysle, alebo bol? Záleží od uhlu pohľadu. Bola som v domove dôchodcov.</description>
      <guid isPermaLink="false">d6a555ca-396e-4267-8f9d-90fa6347b153</guid>
      <pubDate>Tue, 30 Jan 2007 21:41:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/spolocnost/izba-cislo-13</link>
    </item>
    <item>
      <title>Trochu veľa na jednu ženu.</title>
      <description>Od rána bol v mojej hlave a kvôli nemu som sa nevedela upokojiť. Nepríjemne prehlušoval každú myšlienku a nástojil si na svojej dôležitosti. Mala som pocit, že má doslova radosť z toho, že je momentálne neriešiteľný. Bol tu Problém, ktorý ma ťažil a otravoval a odčerpával mi silu nadávkovanú na tento deň.</description>
      <guid isPermaLink="false">1f98b6e1-3bf3-4407-8c1e-cddc9807b0a8</guid>
      <pubDate>Sun, 17 Dec 2006 22:57:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/spolocnost/trochu-vela-na-jednu-zenu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Spomaľ.</title>
      <description>Bolo skoré ráno. Pracovne ma vyslali na konferenciu ďaleko od nášho mesta.  Ponáhľala som sa, nesmela som zmeškať vlak a čas bol neúprosný. No napriek tomu som sa nemohla pohnúť od dverí izby, kde spali moje deti. Obe dýchali sťažka. Boli teplejšie ako zvyčajne. Ich spánok - plný nepokoja. Mali kiahne. Jemne som ich pohladkala a načúvala ich dychu.  Ešte raz som skontrolovala malé čielka, akoby som verila, že ich teplota za tých pár sekúnd klesne.  Musela som ísť.  Letmo som pobozkala svojho manžela a ten dotyk ma upokojil a zároveň uistil v tom, že on sa o nich postará. </description>
      <guid isPermaLink="false">470f6309-069f-49a2-8a6f-351e1ce6e665</guid>
      <pubDate>Sun, 03 Dec 2006 10:27:43 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/spolocnost/spomal</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sladký i slaný domov.</title>
      <description>Dnes sa naň teším viac. Oveľa viac ako inokedy a inokedy sa naň neviem dočkať, tak ako dieťa, keď mu sľúbite nejaké prekvapenie. Netrpezlivo čakám na výťah a keď som už konečne v ňom, chvatne si rozopínam kabát a čižmy. V momente, keď pristane na mojom poschodí, vybehnem von a viem, že dvere budú otvorené a tri páry očí sa budú na mňa smiať. Traja milovaní ľudia sa budú predbiehať v tom, kto prvý skočí do môjho náručia. - Mamka, čo si nám kúpila?- Dnes si to vychutnávam oveľa viac ako včera. Prečo?</description>
      <guid isPermaLink="false">666276bf-58bc-4ea5-90b4-841dabc55834</guid>
      <pubDate>Sat, 02 Dec 2006 22:40:53 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/spolocnost/sladky-i-slany-domov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Niečo pekné končí, čaká nás zmena.</title>
      <description>Ku každej zmene sú potrebné len tri kroky: Mať cieľ, pustiť sa do práce a očakávať vynikajúci výsledok.  Premýšľam nad touto myšlienkou a každou minútou sa blížim k zajtrajšej zmene.</description>
      <guid isPermaLink="false">0dca377a-a88d-46b1-be20-705af7b4b88d</guid>
      <pubDate>Sun, 03 Sep 2006 22:32:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/lifestyle/nieco-pekne-konci-caka-nas-zmena</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bezcitný hlupák.</title>
      <description>-Ty bezcitný hlupák!- Jej slová zaplnili všetok priestor okolo. Boli adresované chlapcovi, ktorý urobil chybu, postavil sa jej do cesty.</description>
      <guid isPermaLink="false">9b6eab80-ea3d-4f83-bffa-0669aab6eb1c</guid>
      <pubDate>Fri, 25 Aug 2006 19:29:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/lifestyle/bezcitny-hlupak</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako sme zhypnotizovali policajta.</title>
      <description>Už pár rokov som nejazdila. Manžel je dosť trpezlivý človek a tak sa podujal znova ma voviesť do tajomstiev jazdenia. Vybral  miesto, ktoré sa nachádza v blízkosti krematória. Málo áut, pokoj, kľud, ticho. Ja, ale hlavne on, sa dokonale snaží, aby sme sa k tomu krematóriu približovali čo najmenej.</description>
      <guid isPermaLink="false">dd5eb75f-eb31-409f-a82e-17ab2e94ff11</guid>
      <pubDate>Wed, 16 Aug 2006 23:58:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/spolocnost/ako-sme-zhypnotizovali-policajta</link>
    </item>
    <item>
      <title>Na čom záleží?</title>
      <description>Zobudiť sa ráno a vstať, lebo máme prečo. Tešiť sa, lebo máme na čo. Ísť, lebo máme cieľ. Robiť, lebo vždy je čo. Veriť, že po búrke sa nebo vyčistí a zas bude dobre.</description>
      <guid isPermaLink="false">ebde2469-23de-46de-96c6-df10cbbd333f</guid>
      <pubDate>Tue, 15 Aug 2006 12:18:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/spolocnost/na-com-zalezi</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bola chytená zlatá rybka.</title>
      <description>Ťahal ju podobne ako tie ostatné. Na tvári spokojný úsmev, každý jeho sval prezrádzal napätie i úľavu zároveň. Tešil sa ako ju zazrie, zmerá, nechá si, alebo pustí.</description>
      <guid isPermaLink="false">0718cf19-1dd3-4ebe-a976-80f86cdda820</guid>
      <pubDate>Mon, 14 Aug 2006 22:55:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/zabava/bola-chytena-zlata-rybka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako sa cítiš ako 30 - ročná?</title>
      <description>Stále sa mi zdá, že všetko okolo mňa sa mení, svet je každým dňom iný, deti rastú, ľudia starnú, ale ja mám pocit, že som stále taká istá. Nie som, viem. Mám čerstvých 30.</description>
      <guid isPermaLink="false">1be1c60b-77cc-4ab4-aa07-4e300fe146df</guid>
      <pubDate>Fri, 04 Aug 2006 10:35:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/lifestyle/ako-sa-citis-ako-30-rocna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keď človek uverí reklame.</title>
      <description>Vždy som brala reklamu ako čosi nereálne, ako niečo, čo je prikrášlené a prispôsobené tak, aby zaujalo, i keď v skutočnosti často ani nemá čím. Pred pár dňami som sa ale utvrdila v tom, že niekedy prenesenie reklamy do skutočného života, alebo inak povedané stotožnenie sa s reklamou, či jej nesprávne pochopenie, môže mať i neblahé následky.</description>
      <guid isPermaLink="false">1f24337a-45be-453b-824c-462a7a4bfd10</guid>
      <pubDate>Mon, 31 Jul 2006 22:07:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/spolocnost/ked-clovek-uveri-reklame</link>
    </item>
    <item>
      <title>Slovenčina v Čechách.</title>
      <description>Nikdy som nevedela pochopiť, prečo mnoho Slovákov rozpráva v Čechách po česky. Nikdy som nevedela pochopiť dokonca svoju sestru, ktorá sa vydala do Čiech, prečo po dlhšom čase odolávania i ona nakoniec prešla na češtinu. Dnes ju už chápem.</description>
      <guid isPermaLink="false">153286a6-467e-4579-8cc6-8fe3cbc99188</guid>
      <pubDate>Fri, 21 Jul 2006 23:19:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/cestovanie/slovencina-v-cechach</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nevšedno všedné stretnutie.</title>
      <description>Sedela som vo vlaku. Vedľa mňa môj manžel, moje deti - všetko, čo najviac milujem. Pozorovali sme život vonku, veci nemenné i meniacu sa rýchlosť, zaujímavosť i všednosť. Neobyčajnosti, a mnoho všednosti. Ale toto nás ohúrilo- všetkých - bezohľadu na náš vek.</description>
      <guid isPermaLink="false">70a37fe8-b219-4583-8194-b66ba87d2beb</guid>
      <pubDate>Mon, 10 Jul 2006 22:43:28 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/nezaradene/nevsedno-vsedne-stretnutie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Chvíľa, keď by sme chceli radšej staré ako nové.</title>
      <description>Túžime po veciach a každý z nás už pocítil, že tešiť sa na niečo je viac ako, keď to už máme na dosah ruky, dotýkame sa toho a pod váhou našich opakovaných dotykov,  sa to mení na samozrejmé -až to po čase zovšednie. Zažili ste už ale chvíle, keď sa odrazu objatí novou a tak dlho vysnívanou vecou obraciate späť a najradšej by ste ju vymenili za tú starú, všednú, možno i opotrebovanú, no opradenú spomienkami?</description>
      <guid isPermaLink="false">ed55b4c6-057d-4b73-878c-72622fbee345</guid>
      <pubDate>Mon, 26 Jun 2006 22:35:40 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/nezaradene/chvila-ked-by-sme-chceli-radsej-stare-ako-nove</link>
    </item>
    <item>
      <title>I keď na nás striehli, chutilo nám.</title>
      <description>Pred pár dňami sme sa vrátili z dovolenky v Chorvátsku. Bola to naša prvá spoločná dovolenka pri mori. Hovorí sa, že tá prvá býva naozaj špeciálna a nikdy sa už na ňu nezabudne . A aj keď sa stanú i nejaké tie nepríjemnosti, to krásne ich prekryje a v mysli už nezostanú. Bolo nám veľmi dobre, príjemne, oddychovo, pokojne, zaujímavo, usmievavo a mohla by som písať ešte ďalej. Ale jedno, čo som akosi nepochopila, zostáva vo mne stále neprekryté tým krásnym.</description>
      <guid isPermaLink="false">f1901fd9-5ddc-4327-85a0-55d7f9c64334</guid>
      <pubDate>Sun, 18 Jun 2006 22:03:20 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/nezaradene/i-ked-na-nas-striehli-chutilo-nam</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nie vždy možeme byť pri nich.</title>
      <description>Viem, že nemôžme mať svoje dieťa celý deň na očiach. Viem, že príde čas, keď ich už neochránime v každej stotine nebezpečenstva. Viem, že tak to už v živote chodí - jedni sú silnejší - druhí slabší, jedni sa snažia o nadradenosť a myslia si, že ostatní sa musia podriadiť. Verte, že aj v detskom svete je to rovnaké. Viem, že i moje deti sa môžu dostať do  nezávideniahodnej situácie, keď budú potrebovať pomoc. Viem, vlastne verím, že keď budú v neistote, alebo im budú chcieť ublížiť a niekto z Vás bude nablízku - zabránite tomu.</description>
      <guid isPermaLink="false">a3c144a4-f8db-4e7b-9b0c-a3650c07b48a</guid>
      <pubDate>Fri, 02 Jun 2006 22:35:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/nezaradene/nie-vzdy-mozeme-byt-pri-nich</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kedy sa rodí rasizmus?</title>
      <description>-Základy rasizmu vznikajú v predškolskom veku.- Dobre si pamätám  túto úvodnú  vetu z jednej prednášky. Čo ale predchádza jeho vzniku? Kedy sa skutočne rodí rasizmus? Najprv sa počne v mysli a srdci človeka, ktorý ešte nemá deti. A potom sa  prenáša, ako nebezpečná infekčná choroba v kolobehu života. V niektorých prípadoch nepriamo, nezámerne, len akýmsi odpozorovaním, kopírovaním, stotožnením sa dieťaťa s tým, čo cíti rodič. Inokedy priamo a bez zábran.</description>
      <guid isPermaLink="false">29e41eb1-e614-4a41-a80e-9b40c31c03f3</guid>
      <pubDate>Tue, 09 May 2006 11:18:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/nezaradene/kedy-sa-rodi-rasizmus</link>
    </item>
    <item>
      <title>Žijú s nami pakobylky.</title>
      <description>Dokonale maskované, nespozorované nepozorným okom. Takmer bez pohybu, počas dňa-akoby mŕtve. Lenže žijú. V tichu noci- zahalené tmou, chránené pred zvedavosťou, ktorá by im mohla byť osudná, odrazu dávajú svoje telo do pohybu. Kráčajú ladne, akoby mali naplánovaný, každý svoj krok. V ten okamih je dôležité len jedno- zahnať svoj neuhasiteľný hlad.</description>
      <guid isPermaLink="false">aebb35c7-0595-4ae0-9174-9b046844b71b</guid>
      <pubDate>Mon, 08 May 2006 22:25:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/nezaradene/ziju-s-nami-pakobylky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Neškodný rentgen?</title>
      <description>Vždy ma bude trápiť to, ako si tí, čo si o sebe myslia, že sú niekto, robia, čo chcú s tými, o ktorých si myslia, že sú nikto.</description>
      <guid isPermaLink="false">ef81578b-ddee-4740-8616-bbc8c287579a</guid>
      <pubDate>Tue, 02 May 2006 21:35:42 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/nezaradene/neskodny-rentgen</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dajte si na ňu pozor, pľuje!</title>
      <description>Ísť do ZOO počas týždňa, má svoje čaro. Málo ľudí, pokoj, žiaden ruch. Aj nemé tvory sa správajú úplne inak, takmer prirodzene. Vždy vidíme viac, ako zvyčajne. Z domu si vezmeme na kusy nakrájanú zeleninu a ňou potom deti kŕmia zvieratká. Spravodlivo, aby každé, ktoré je v dosahu dostalo aspoň kúsok. Včera sa nám ale spravodlivosť neosvedčila.</description>
      <guid isPermaLink="false">044a5d84-b4be-449a-b104-0d7a964e82c7</guid>
      <pubDate>Wed, 19 Apr 2006 23:26:20 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/nezaradene/dajte-si-na-nu-pozor-pluje</link>
    </item>
    <item>
      <title>Aj opitý človek, je len človek.</title>
      <description>Veľkonočná nedeľa -ráno. Pekne poobliekaní, chystali sme sa tam, kde zvyčajne v nedeľu. Niečo nás však zastavilo, vlastne niekto. Ležal pred vedľajšou bránou, celkom slušne oblečený, triasol sa, oči mal zavreté, nereagoval.</description>
      <guid isPermaLink="false">2f55aa16-ef77-4c31-8b67-3427ccc0ec84</guid>
      <pubDate>Tue, 18 Apr 2006 22:53:59 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/spolocnost/aj-opity-clovek-je-len-clovek</link>
    </item>
    <item>
      <title>Herľanský gejzír, alebo príroda je nevyspytateľná</title>
      <description>V túto sobotu sme vzali návštevu do Herlian, na gejzír. Je to veľká atrakcia, jediná funkčná v Európe, najbližší gejzír nájdete na Islande. Všetci sme sa napchali do našej škodovky 120 - tky a tešili sa ako deti, 4 sme mali so sebou. Celú cestu rozprávalo jedno cez druhé, aké to bude a detská chytľavá radosť znela každým ďalším kilometrom vo vyšších tóninách.</description>
      <guid isPermaLink="false">a4c298dc-5671-410e-ba15-270f627aaacf</guid>
      <pubDate>Sat, 15 Apr 2006 23:50:17 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/nezaradene/herlansky-gejzir-alebo-priroda-je-nevyspytatelna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Svetlá noci signalizujú i nešťastie.</title>
      <description>Červené, pichľavo výstražné svetlá noci, odrážajúce sa na oknách izby ma zavolali na balkón. Tma si skrýva podrobnosti tajomstva, ale svetlá noci, čosi prezrádzajú. Policajné autá, odťahové vozidlo, blikajúca sanitka a tí, ktorých sa to dotýka. Autá sú zničené. Ľudí v nich nevidím. Stojím tu a po chrbte mi behá mráz. Prečo mám pocit, že tie svetlá sú hlučnejšie ako siréna, veď nič nepočuť? Nie, nedotýka sa ma to priamo, ale predsa dotýka.</description>
      <guid isPermaLink="false">e06d9090-726d-4b67-95bb-4704e40693ee</guid>
      <pubDate>Mon, 10 Apr 2006 20:45:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/nezaradene/svetla-noci-signalizuju-i-nestastie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keď nebudem jesť sladkosti, nebudem môcť ísť k tete zubárke.</title>
      <description>Bola som rada, že moje deti majú zdravé zúbky. Ale jedného dňa, som našla svojmu štvorročnému synovi, drobné hnedé miesto na dolnej stoličke. -Kaz!- Povedala som si v duchu a zamrazilo ma. V tú sekundu času som si predstavila oceán strachu a sĺz a to nekonečné napätie v mojom vnútri, kým celá tortúra u zubára s mojím dieťaťom neskončí.</description>
      <guid isPermaLink="false">8be03cb9-7cb5-4e3e-8fd0-eec87821b7fd</guid>
      <pubDate>Fri, 07 Apr 2006 07:43:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/lifestyle/ked-nebudem-jest-sladkosti-nebudem-moct-ist-k-tete-zubarke</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako sme zdedili Škodu 120.</title>
      <description>Vždy som túžila vyhrať auto pre svojho ocka. Posielala som hlasovacie lístky do všetkých súťaží a verila, že raz sa to musí podariť.</description>
      <guid isPermaLink="false">ad83700e-0ea2-412d-a7e1-0351a9085c4c</guid>
      <pubDate>Wed, 05 Apr 2006 09:15:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/lifestyle/ako-sme-zdedili-skodu-120</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dvaja.</title>
      <description>Boli raz dvaja, ich príbeh bol už taký. Najkrajšie v ňom však bolo, verili na zázraky.</description>
      <guid isPermaLink="false">af4e5f5a-eacf-4abf-be3d-9284316cd56d</guid>
      <pubDate>Tue, 04 Apr 2006 21:17:45 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/nezaradene/dvaja</link>
    </item>
    <item>
      <title>Spriaznená duša.</title>
      <description>Spriaznená duša, je časťou Teba. Má Ťa rada. Cíti, keď Ti je ťažko. Tŕpne, keď tŕpneš. Čaká, keď čakáš. Bojí sa s Tebou.</description>
      <guid isPermaLink="false">58a79f53-8f38-43f3-b973-85abbde8bf29</guid>
      <pubDate>Tue, 04 Apr 2006 08:09:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/lifestyle/spriaznena-dusa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prečo mi manžel volá každý deň z práce.</title>
      <description>Zvoní mi mobil.-Keby bolo niečo, čo sa Ti dá zniesť....Spievam si do vyzváňacieho tónu a náhlim sa k miestu,  odkiaľ už o chvíľu počúvam dôležité slová, najdôležitejšieho človeka.Zavolal presne. Vždy vytuší ten správny okamih.Tak ako ja vždy cítim, že čoskoro zavolá.Je to môj manžel.</description>
      <guid isPermaLink="false">a66593de-d9aa-4388-b67e-442ee9f5e1e6</guid>
      <pubDate>Mon, 03 Apr 2006 17:00:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/lifestyle/preco-mi-manzel-vola-kazdy-den-z-prace</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čo prajem nezodpovedným psíčkarom.</title>
      <description>V túto chvíľu zabúdam na svoju povahu, na miernosť a priateľskosť. Zabúdam na to, že milujem všetko živé. Zabúdam na svoju prajnosť voči všetkým.Dokonca zabúdam i na to, že prijímam ľudí takých, akí sú.V tomto nepoznám priateľa.Pohár mojej trpezlivosti včera pretiekol.</description>
      <guid isPermaLink="false">870946e2-8f43-4fa7-b8c9-2169da7bf80d</guid>
      <pubDate>Sun, 02 Apr 2006 19:43:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/spolocnost/co-prajem-nezodpovednym-psickarom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mojej láske.</title>
      <description>Vždy chcem byť s Tebou.Veď poznáš moje myšlienky.Daroval si mi snežienky.</description>
      <guid isPermaLink="false">af848af8-1613-4d5c-bbce-251d2bb6fa1c</guid>
      <pubDate>Sun, 02 Apr 2006 18:54:32 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/nezaradene/mojej-laske</link>
    </item>
    <item>
      <title>Povieš mi, keď už budem posledný deň žiť?</title>
      <description>-Mamka, povieš mi, keď už budem posledný deň žiť?-Opýtal sa ma nedávno môj 4-ročný syn.Vpíjal do mňa svoje zvedavé očká a nedočkavo čakal, na moju odpoveď.</description>
      <guid isPermaLink="false">173c98c5-656a-4af7-be74-45b829ef305c</guid>
      <pubDate>Sat, 01 Apr 2006 18:52:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/lifestyle/povies-mi-ked-uz-budem-posledny-den-zit</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čo je to krása?</title>
      <description>Nemám tvár princeznej z obrázku,predsa Ti však dávam otázku:-Čo je to krása?-</description>
      <guid isPermaLink="false">44890109-355f-4d24-b340-43be54aa8e7c</guid>
      <pubDate>Sat, 01 Apr 2006 13:27:06 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/nezaradene/co-je-to-krasa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Susedia priateľskí k deťom.</title>
      <description>Na toto miesto sme sa prisťahovali pred dvoma rokmi. Deň za dňom sme si vytvárali hniezdo- plné bezpečia a lásky. Náš starší synček mal dva roky a každú chvíľu sme čakali na príchod druhého dieťatka.Krátko na to, ako sme už boli štyria, bolo to večer asi okolo ôsmej, ktosi zaklopal na dvere.Manžel šiel otvoriť.-Žijem tu už 30rokov, ale takých hlučných susedov som ešte nemala.-</description>
      <guid isPermaLink="false">5021146f-c10b-420b-ad0c-b6cd58ab350a</guid>
      <pubDate>Fri, 31 Mar 2006 22:56:39 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/lifestyle/susedia-priatelski-k-detom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Risk môjho života</title>
      <description>Moje prvé tehotenstvo skončilo čierne. Zostalo mi len prázdne náručie a slzy. A ešte milovaný manžel.Nebo k nám bolo milosrdné a čoskoro som nosila vo svojom vnútri nový zázrak.Prečo sa to len muselo začať komplikovať? Opakované krvácania predpovedali, že nás čaká ťažký boj, a to, či zvíťazíme, bolo až príliš neisté.</description>
      <guid isPermaLink="false">0c90fb67-315b-4725-b25a-f8b270d6833b</guid>
      <pubDate>Fri, 31 Mar 2006 15:42:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dusanafarkasova/lifestyle/risk-mojho-zivota</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
