Prečo ľudia v dave hlúpnu?

Prečo ľudia v dave hlúpnu?
Písmo: A- | A+

Ľudia v dave konajú mnohokrát spôsobom, ktorý nemusí korešpondovať s ich prejavmi v bežnom živote.

V dave môže aj submisívny a mierny človek vystupovať tým najneokrôchanejším spôsobom; či inak utiahnutá a bojazlivá osoba zase získať až nadľudskú odvahu. Tento fenomén si všimli mnohí autori. Zavše spomeňme francúzskeho psychológa Gustava Le Bona (1841 – 1931), francúzskeho sociológa Gabriela Tardeho  (1843 – 1904), amerického psychológa Williama McDougalla (1871 – 1937) či svetoznámeho rakúskeho psychiatra Sigmunda Freuda (1856 – 1939).

Práve Sigmund Freud (1) vydal presne pred 100 rokmi knižku Psychológia masy a analýza ja, kde nadviazal na spomenutých autorov a vysvetlil hlbokú premenu duševnej činnosti jednotlivca pod vplyvom davu (masy). Freud považoval, rovnako ako Tarde či Le Bon, za hlavnú príčinu sugesciu. Predpokladal, že masa pôsobí sugestívne, vďaka čomu sa jedinec rýchlo prispôsobí atmosfére davu a vzdá sa svojej individuality. Z toho dôvodu sa môžu u danej osoby objaviť aj nové osobnostné kvality. Otázkou však zostáva, čo je to tá tajomná sugescia? A prečo pôsobí masa ľudí na jednotlivca sugestívne?

Sugesciu vytvára vodca davu

Na úvod povedzme, že dav či vodca davu môže pôsobiť na jednotlivca len vtedy, pokiaľ je jedinec súčasťou davu. Znamená to, že len jedinec, ktorý zdieľa hodnoty a postoje ľudí v mase, môže byť ovplyvnený aj jej celkovou atmosférou. Pokiaľ sme len prizerajúci a neoplývame rovnakými požiadavkami a pohnútkami ako dav, nevzťahuje sa na nás ani psychológia davu.

Samotnú sugesciu, ktorá na nás pôsobí, keď sme súčasťou davu, Freud objasňoval termínom libido. Pod ním rozumel energiu „takých pudov, ktoré sa týkajú všetkého, čo možno zhrnúť pod pojem láska“ (s. 36). V prvom rade sem radil to, čo sa vo všeobecnosti nazýva láskou; v ďalšom slede sem radil aj sebalásku, rodičovskú lásku, priateľstvo, všeobecne lásku k ľuďom, ako aj oddanosť konkrétnym predmetom a abstraktným ideám. Tieto pudy lásky (sexuálne pudy) následne tvoria podstatu masy.

Základom je, aby stál na čele masy vodca, ktorý miluje (alebo aspoň vytvára ilúziu, že miluje) všetkých jednotlivcov v dave rovnakou láskou. Musí vysielať signál, že mu na daných ľuďoch patrične záleží. Jednotlivec v mase sa následne libidinózne naviaže na vodcu a pomerne ľahko začne podliehať jeho vplyvu (sugescii). Freud vysvetľuje, že tento princíp platí už od najútlejšieho detstva, keď sa libido dieťaťa viaže k tým osobám, ktoré ukájajú jeho základné životné potreby. Preto ak vodca uspokojuje základné pohnútky a potreby davu (napr. vyjadruje nespokojnosť s režimom), libidinózne väzby sú silné a dav súdržný. Vtedy môže vodca podnecovať v ľuďoch v zásade akékoľvek charakteristiky – aj tie, ktoré by mohli byť v absolútnom protiklade s osobnostnou štruktúrou daného jednotlivca.

Príklady z histórie

Medzi viacerými príkladmi Freud spomína vojsko. Veliteľ armády dokáže postaviť svoje vojsko takmer akejkoľvek presile, pokiaľ jestvujú dostatočne silné libidinózne väzby medzi ním a vojakmi. Zrejme nie je náhodou, že Napoleon Bonaparte (1769 – 1821), známy osobnými vzťahmi s vojakmi, disponoval armádou, ktorá bola nadmieru lojálna a pripravená kedykoľvek položiť v boji svoj život. Tým, že Bonaparte podporoval libidinóznu väzbu medzi ním a vojakmi, bol schopný podnietiť takú odvahu, ktorá by bola za iných okolností nemysliteľná. Pokiaľ by boli, naopak, oslabené libidinózne väzby medzi vojskom a veliteľom armády (napr. smrť veliteľa, zlyhanie viery v neho), ľahko by nastala pri rovnakom nebezpečenstve davová panika či útek armády.

Príkladov, keď vodcovia masy definovali celkové pôsobenie ľudí v dave, je mnoho. Z nášho prostredia možno spomenúť Nežnú revolúciu, keď vodcovia masy priviedli ľudí k umiernenosti a trpezlivosti; naopak, Veľká francúzska revolúcia je zase príkladom, keď vodcovia davu podnietili to najkrutejšie krviprelievanie. Vždy je preto extrémne dôležité sledovať, aká osobnosť sa derie na čelo určitej masy ľudí. Práve táto osoba bude rozhodovať o charaktere a činoch davu, nie jednotlivci v ňom. Aj v našich slovenských podmienkach platí, že pokiaľ chceme dedukovať o ďalších činoch „demonštrantov za slobodu“, musíme dobre rozpoznať osobnosť tých, ktorí tieto protesty organizujú.

Môže nás prekvapiť veľká moc, ktorú má vodca davu nad mysľou ľudí. Freud však zdôrazňuje, že vytvorenie libidinózneho puta k vodcovi, ktorý uspokojuje pohnútky a tendencie davu, je stav podobný zamilovanosti. Vodca je zväčša ušetrený akejkoľvek kritike a všetky jeho vlastnosti sú vysoko nadhodnotené a zidealizované. Je to stav podobný hypnóze. Jestvuje tu tá istá pokorná odovzdanosť, poddajnosť a nekritickosť.

Záverom

Ako pripomína francúzsky psychológ Gustave Le Bon v diele Psychológia davov, človek v dave je ako „zrnko piesku obklopené inými zrnkami, ktorými zmieta vietor podľa ľubovôle“ (s. 16). O jeho prežívaní a správaní rozhoduje jedine vodca davu či celková atmosféra v dave, nikdy jedinec sám.

Samozrejme, aj samotný vodca musí disponovať určitými charakteristikami, ktoré prispejú k tomu, aby pôsobil na dav sugestívne (viac TU). Pokiaľ ich však pozná a vhodne využije, jednotlivci v dave „nemajú inú možnosť“, než ho poslúchať.

 

Zdroje

(1) Freud, S. (1996). Psychológia masy a analýza ja.

(2) HN History. (2020). https://history.hnonline.sk/starsie-dejiny/2202139-pre-napoleona-boli-jeho-vojaci-ochotni-kedykolvek-zomriet-okolo-jeho-smrti-su-dohady-dodnes

(3) Le Bon, G. (1946). Psychologie davu. Ozvěny.

Skryť Zatvoriť reklamu