Psychologická analýza "demonštrantov za slobodu"

Psychologická analýza "demonštrantov za slobodu"
Písmo: A- | A+

Aké sú psychologické príčiny, ktoré vedú ľudí v čase pandémie k demonštráciám? Za akú slobodu vlastne bojujú?

V posledných týždňoch narastá intenzita odporu voči protipandemickým opatreniam. Nosenie rúšok, testovanie, odporúčanie na očkovanie či iné sú označované ako narúšanie slobody, diktát či šikana. Zo psychologického hľadiska ide o špecifický fenomén. Mnohým ľuďom postačuje mať na sebe rúško alebo respirátor, aby sa cítili neslobodní, obmedzovaní, dehonestovaní či šikanovaní. Podstúpenie testovania je už zväčša prežívané ako tyrania a enormný zásah do integrity jedinca. O čom však vypovedá táto extrémna citlivosť? Prečo niekomu stačí nosenie rúška či odporúčanie na očkovanie, aby sa cítil zdevastovane a neslobodne? Prečo niekto vidí v protipandemických opatreniach v čase pandémie obmedzovanie slobody?

Všetko je odrazom nášho vnútra

Fritz Perls (1893 – 1970), jeden z najvýznamnejších psychológov v histórii, by na to povedal, že všetky naše vnútorné procesy sú premietané do vonkajšieho sveta (1). Typickým príkladom je notoricky známy Rorschachov test. V rámci neho sa respondent pozerá na tabuľky s machuľami a popisuje predmety, javy či postavy, ktoré vidí. Pokiaľ skúmaná osoba napríklad opakovane vidí na neurčitých obrazcoch rôzne formy násilia, ide o jeho vlastný vnútorný proces, ktorý je premietaný do vonkajšieho sveta – v tomto prípade do machúľ. Respondent teda sám disponuje tendenciou k agresivite a násiliu, a preto ho tam opakovane aj badá (pozn. – ide o ilustračný a zjednodušený príklad).  

Možno povedať, že rovnaký princíp sa uplatňuje aj pri vnímaní protipandemických opatrení. Pokiaľ je z hľadiska bezpečnosti zdravia vedecky opodstatnené nosenie rúška či testovanie a osoba badá v týchto prvkoch tyranské aspekty neslobody či obmedzovania,  s najvyššou pravdepodobnosťou opäť ide o premietanie vlastných vnútorných procesov do vonkajšieho sveta. Tak ako vidí násilný človek v machuľách Rorschachovho testu prvky násilia, tak isto vidí vnútorne neslobodný, menej istý či menej sebavedomý človek v protipandemických opatreniach neslobodu a dehonestáciu svojej osoby. Z dôvodu tejto domnelej neslobody a dehonestácie sú potom títo ľudia pudení k aktívnemu odboju, keď aj s neprimeranou agresivitou bojujú voči protipandemickým opatreniam.

Výskumné dôkazy

Spomenuté predpoklady potvrdil aj nemalý počet výskumov. Zistilo sa napríklad, že ľudia vyznávajúci konšpiračné presvedčenia (napríklad o škodlivosti očkovania či opatrení) skutočne preukazujú menšiu mieru sebahodnoty (2,3) (navonok pritom môžu pôsobiť sebavedomo). Taktiež sa zistilo, že ľudia s vierou v konšpirácie sa častejšie vyznačujú tzv. neistou vzťahovou väzbou (4,5). Tá vzniká, ak osoba nemá v ranom veku života dostatočne uspokojené svoje emočné či sociálne potreby, napr. nemá dostatočnú pozornosť rodičov či citlivú starostlivosť. Dieťa sa vtedy cíti neisto voči svetu, nedôveruje mu, má pocit ohrozenia. V dospelosti možno badať negatívny sebaobraz, nedôveru v druhých ľudí či väčšiu mieru závislosti od druhých (neslobody). Samozrejme, opäť platí, že táto vnútorná neistota môže byť maskovaná povrchným sebavedomím, narcizmom až agresiou.

Zhrnutím uvedených výskumov možno povedať, že osoby s podobnou osobnostnou štruktúrou sú predurčené vnímať aj neutrálne podnety ako ohrozenie vlastnej osoby. Keď niekto oplýva nižšou sebahodnotou, veľmi ľahko uvidí v okolitom svete dehonestáciu svojej osoby. Keď je niekto nedôverčivý voči svetu, ľahko uvidí mnohé konšpirácie. A keď je niekto neistý a neslobodný, aj to najmenšie opatrenie bude prežívať ako zásadné obmedzenie a ohrozenie svojej slobody. Tak ako môže byť pre niekoho machuľa nositeľom násilia, tak môže byť pre niekoho rúško nositeľom neslobody a dehonestácie. Perls a jeho kolektív (1) tento princíp prirovnáva k premietaciemu plátnu a premietačke. Premietacie plátno je prázdne a čo sa tam objaví, je striktne závislé od toho, čo je na filme v premietačke. Rovnako je to okrem iného aj s rúškami či inými opatreniami, ktoré môžeme prirovnať k premietaciemu plátnu. To, čo v nás vyvolajú, závisí od nášho vnútra.

Záverom

Keďže odpor k protipandemickým opatreniam či viera v mnohé konšpirácie vyplývajú z vlastného vnútra, nie racionálnych argumentov, je enormne ťažké zjemniť tento odpor. Môžeme vidieť, že aj vedecké autority a ich poznatky majú v tomto prípade malý vplyv. Dané osoby totiž reálne cítia neslobodu, dehonestáciu, šikanu či ohrozenie. Samozrejme, už menej si uvedomujú, že tieto stavy vyplývajú z ich vlastného vnútra než okolitého sveta.

Teoretickým riešením by bola práca na vlastnom sebauvedomení a sebareflexii u daných ľudí. Preventívnym riešením by bola milujúca a vrelá výchova rodičov, ktorá by podporovala primeranú sebahodnotu detí a tvorbu pozitívneho vzťahu k svetu. Nanešťastie, nájsť rýchle a akútne riešenie v tejto situácii nie je ľahké. Priznám sa, že sám ho nepoznám.

 

Zdroje

(1) Perls, F., Hefferline, R., & Goodman, P. (2020) Gestalt terapie. Triton.

(2) Cichocka, A., Marchlewska, M., & Golec de Zavala, A. (2016). Does self-love or self-hate predict conspiracy beliefs? Narcissism, self-esteem, and the endorsement of conspiracy theories. Social Psychological and Personality Science, 7(2), 157–166.

(3) Galliford, N., & Furnham, A. (2017). Individual difference factors and beliefs in medical and political conspiracy theories. Scandinavian journal of psychology, 58 5, 422-428 .

(4) Green, R., & Douglas, K. M. (2018). Anxious attachment and belief in conspiracy theories. Personality and Individual Differences, 125, 30–37. 

(5) Leone, L., Giacomantonio, M., Williams, R., & Michetti, D. (2018). Avoidant attachment style and conspiracy ideation. Personality and Individual Differences134, 329-336.

Skryť Zatvoriť reklamu