Akoby člen Smeru Ficovi nijako nevadil

Písmo: A- | A+

Polepetko Gašparovič najprv zapieral. Nevedel, že z jeho priznania sa k politickej náklonnosti ku Smeru- SD existuje videozáznam.

„Sme tu sami, tak to môžem povedať, že v tejto pozícii a v tomto čase som prakticky akoby členom, lebo môj neúspech bude neúspech Smeru a môj úspech bude úspech Smeru a, samozrejme, koalície,“

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/4373334/gasparovic-som-clen-smeru.html

Sme tu sami, takže samozrejme, spočiatku zapieral. Po zvolení na ďalších päť rokov do prezidentskej funkcie, svoje prakticky akoby členstvo v Smere Gašparovič dokázal minimálne vtedy, keď odmietol vymenovať riadne zvoleného generálneho prokurátora. Čo maximálne vyhovovalo ozajstným členom Smeru, na čele s predsedom Ficom, ktorý už vtedy, v roku 2010, zjavne dával prednosť personálnemu obsadeniu na Generálnej prokuratúre, než tomu, kedy bude dokončená nejaká diaľnica.

Útok Róberta Fica na Zuzanu Čaputovú obvinením, že je prezidentkou vládnej koalície, je len ďalšia z hrubých a sprostých aktivít, ktorými vedome narába s klamstvom. Nie s polopravdou, nie s kontroverzným názorom, ale s klamstvom. Vedomí si úrovne kritického myslenia svojich priaznivcov, ich pamäte povestnej akváriovej rybičky, môže si to dovoliť a presne vie, prečo to robí.

Róbert Fico vo svojej reakcii na prednesenú správu o stave republiky zašiel do minulosti, kedy zjavne ťahal za kratší koniec. Kedy, pod tlakom verejnosti na námestiach, odstúpil z postu premiéra a o dva roky neskôr, aj z pozície volebného lídra Smeru. Obidva tieto pohyby v spoločnosti, ktoré vyexponovala vražda novinára a jeho priateľky, označil dnes za niečo, čo je postavené na klamstve. To je presne to krmivo, ktoré jeho rybičky žerú s maximálnou dôverou.

Na správu prezidentky a zároveň na Ficove aktivity, reagoval aj Eduard Heger. V jednej časti trikrát zacitoval z priznaní Bernarda Slobodníka. A doplnil, že takto vypovedajúcich spolupracujúcich svedkov je dvadsaťšesť. Prevažne nominantov Smeru- SD. Práve tieto výpovede boli zdrojom Ficovej nervozity a ktovie, možno aj sebaľútosti utápanej v niečom ostrejšom. Tomu už je ale koniec.

Fico, posmelený trápnou neschopnosťou tejto vlády, prechádza do otvoreného útoku a cieľom bude revanš. Je otázkou času, kedy sa objaví nový typ kajúcnika a Pellegriniho opustí niekto na nižšej úrovni. Je otázkou času, kedy tak urobí niekto z bližšieho okolia bezradného lídra „akoby“ iného Smeru. Niektorí prijatí budú, niektorí nie. Na posilnenie preferenčného výtlaku mu bude dobrý takmer každý, ale výnimky budú. Výzva na spoluprácu Smeru a Hlasu a následné ponižovanie Pellegriniho je odkaz jeho okoliu, nie jemu samotnému.

Monsterprocesy, kajúcnici, multi stranícka príslušnosť prezidentky je to, čo Ficovi stále má prečo naháňať strach. Aby to znepokojilo aj iných, kolúznu väzbu, výpovede, nadstraníckosť premenúva Fico do expresívnej podoby. Preto do týchto termínov, ktoré prezentuje ako hrozbu verejnosti, zaťahuje čo najviac dôverčivých. A posmeľuje ich do pripravenosti postaviť sa, aj fyzicky, na jeho obranu, ak by ho nebodaj niekedy z niečoho niekto obvinil. A to je chystaný revanš za námestia z februára a marca 2018, ktoré sa v avizovanom blízkom období chystá obsadiť. A to je zároveň nápoveď k otázke, ako sa treba s Ficom vysporiadať.  

                                    

Skryť Zatvoriť reklamu