Pod ochranou Valpuržinej noci, opustil jeden z červov kŕmny substrát a jal sa svojich druhov kŕmiť onakvejším odpadom. Tak úspešne, že po nočnej šichte ich mal vykŕmených na výživový doplnok pre gekony a zebričky a autobusy ich porozvážali do domovských terárií pre ďalšie použitie. Tak rád by bol jedným z nich, ale čo narobí, keď povinnosť stále volá?
Než sa náš červ, donedávna pekárenský závozník, ku svojmu cárovi do Moskvy dostal, ten si pustil hubu na špacír a asi aj z gatí čo to vytrúsil. Pre Roba dosť na to, aby si z toho mála čo sa jemu ušlo cestou domov ušúľal guličku na hranie a rozmýšľal nad menom, ktoré cár spomenul- Gerhard Schröder.
Ak Putin hovorí o mieri, o mierových jednaniach, bohapusto klame, lebo on taký termín nepozná. Pozná podrazy, pozná vydieranie, ale rovnocenné partnerstvo nie je jeho téma. Ak ku svojej téme pridá pre neho jedine predstaviteľného mierového emisára za Európu- Schrödera, nielenže klame. On vie, že vieme že klame a klamať bude ďalej. To mohol rovno spomenúť aj Fica, keď sa mu už motal za riťou. Ten je pre Európu asi tak dôveryhodný ako Schröder, ale má aspoň funkciu predsedu vlády členskej krajiny EÚ. A práve na Ficovi a Schröderovi vidno, ako Putin pohŕda aj tým málom, čo by mu ešte ochotne stálo po boku. V Schröderovom prípade tým, že ho vôbec spomenul a nenechal ho doprdieť v ústraní diania svoju vazalskú kariéru. A vo Ficovom prípade tým, že ho nespomenul vôbec. Čím mu dal zreteľne najavo, že jeho vazalská kariéra ešte aktívne pokračuje.
S Gerhardom Schrödrom sa ale, v súvislosti so Slovenskom, spája jedna zaujímavá informácia. Zaujímavá a mrazivo poučná v zmysle varovania Karla Kryla:
„Politikům se nevěří, politikové se kontrolují. Věří se v Boha, věří se v přírodu, věří se v krásu, věří se v myšlenku, ideu. V politika se nevěří, a kdo v něho věří, je idiot!“
Na jeseň v roku 1998 Gerhard Schröder prevzal Nemecko po Helmutovi Kohlovi a Mikuláš Dzurinda Slovensko po Vladimírovi Mečiarovi. Aj mne to už dávno vyfučalo z hlavy, ale tieto súvislosti boli vtedy dosť na očiach. Na Slovensku určite. Bol obrovský rozdiel prevziať prosperujúcu hospodársku veľmoc po štvornásobnom premiérovi, ktorý tú krajinu počas svojho úradovania zjednotil a udržal na čele rastov a trendov a prevziať zaostávajúci región po niekom, kto stál za zmenou jeho štátnosti, stratou dôveryhodnosti a partnerskej spoľahlivosti a izoloval svoju vlasť na čiernu dieru Európy. Jednoduchšie povedané- iné je prevziať Nemecko po štyroch vládach Kohla, ako Slovensko po jednej vláde Mečiara.
Ale aby bolo jasné, prečo má Kryl ohľadne politikov pravdu. Ani zjednotiteľ Nemecka Kohl neodišiel do politického dôchodku s čistým štítom. Netransparentné financovanie CDU neznámymi darcami, ktorým vraj Kohl „sľúbil“ zachovať anonymitu smrdí viac, ako gulička, čo si Fico momentálne šúľa cestou necestou a slovenskou sociálnou demokraciou do pekla. Ak podozrivé financovanie CDU má korene v konci deväťdesiatok, kedy sa Putin stal novým šéfom nového úradu FSB (nástupcu KGB) a dokázal si udržať kontakty z bývalej NDR, kde oficiálne pôsobil ako sovietsky rozviedčík, aj sa niet čo čudovať, že Angela Merkelova tak rýchlo od Kohla odskočila.
Mikuláš Dzurinda a spol. mali osem rokov na to, aby sanovali čo sa dalo po štvorročnom rabovaní Mečiara, Lexovej SIS a ich privatizéroch a aj keď dokázali veľa, vidíme, že je to prd platné, ak slovenský volič ostáva v zásade baran, ovca, sliepka či hus a volí ako volí- v politika ktorému verí. To nás takto pekne stavia pred znepokojivú otázku...ak to Dzurindovi trvalo osem rokov a mal čo robiť so štvorročným odkazom Mečiara, čo nás čaká po dvoch dekádach prevažne Ficovej vlády a hlavne, kto sa toho zhostí? Pretože jedným si môžeme byť istí. Fico, aj keď osratý všetkými, pôjde na 120 percent ako píla až do konca. On presne vie kde v pekle má konečnú.
