Práve z toho majú zainteresovaní bobky.
Otrlý kriminálnik sa môže na svoju "dobrú" povesť vykašľať. Jemu nebude na obtiaž jeho minulosť, jeho trápne kérky na prepadnutom hrudníku či šľachovitom predlaktí. Nemusí ich zakrývať pod žaketom ako žoviálne spoločenský otec sponzorského plesu, ktorý spod bieleho goliera na ňom aj tak trhne sto krát viac, ako vložili všetci trtkovia do tomboly. Otrlý kriminálnik má okrem indiga pod kožou aj intuíciu, ktorá mu spoľahlivo napovie, kedy je už zbytočné zapierať a ako získať flajster, ktorý ho posunie medzi najotrlejších. Profesionálny kriminálnik, aj keď to vyznieva hrozne, jednoducho vie, kedy to už hrotiť nemá zmysel a prizná farbu.
Otrlými sa však cítia byť aj politici, aj s politikmi pri moci spriaznení podnikatelia či inakšie si prilepšujúci jedinci. Tým naopak, na rozdiel od bežných kriminálnikov, na ich dobrej povesti nesmierne záleží. Až tak, že z vlastného popudu či z pudu sebazáchovy ich politických a mocenských mentorov, majú moc meniť znenie aj zmysel Trestného zákona. Avšak, prijať hoci aj smiešne nízky trest im zase nepasuje. Nevytvára to ten obraz o nich, ako sa oni vidia v zrkadle, odmietajú prijať dnešný stav. Ak by nevykonali tú syzifovskú prácu, ak by nezmenili sadzby, včera by im hrozila gilotína. Ale dnešný pranier im už príde nespravodlivý, lebo však krk si už raz zachránili a dalo im to zabrať, namakali sa na tom a chcú aj nejakú odmenu. Ani tieň pochybnosti o ich bezúhonnosti.
Preto mi nijako neprekáža, že obišli iba s podmienkou, aj to prvostupňovým, neprávoplatným rozhodnutím. Nevadí mi, že doteraz najvyšší finančný trest je stále iba pomyselný, najskôr sa všetci asi odvolajú. Nie preto, žeby mali hlboko do vrecka. Ich sebavedomie a sebaúcta sa hlbšie ako do pekla prepadli dávno predtým, než tam nakadil Ficov biely kôň a oni preklínajú deň, kedy tomu babrákovi uverili, prípadne, prečo ho už dávno neposlali tam dolu robiť miesto pre kobylince. Preto mi neprekáža ako "dobre" obišli. O to viac sa nenávidia.
