Mierové riešenie v Československu po Druhej svetovej vojne, za podpory a spolupráce spojencov, bolo realizované právnymi aktami československých orgánov a Slovenskej národnej rady, ako základom povojnového usporiadania republiky. Aj keď bola povojnová republika obnovená v hraniciach pred Mníchovskou dohodou, v roku 1945 bola plne obsadená vojskami spojencov. Ako kde a ako ktorými, najintenzívnejšie to bolo ale v bývalej Podkarpatskej Rusy pod kontrolou Červenej armády, ktorá legálnej činnosti československých úradov na svojom území intenzívne bránila od jesene 1944.
Pod tlakom tejto vojenskej prítomnosti a zrejmým zámerom Stalina a Moskvy minimálne toto „oslobodené“ územie už neopustiť, československá vláda podnikla právne kroky k tomu, aby sa vzdala svojho územia. Je potrebné zdôrazniť, že aj keď pod takýmto tlakom, svoje kroky chcela mať vláda právne ošetrené, zrozumiteľne podané a nespochybniteľné vo výklade rozsahu tých krokov. Čo sa aj uskutočnilo, minimálne pre civilizovanú a demokratickú časť sveta zrozumiteľne a jasne vymedzené v zmysle- čo, odkiaľ a pokiaľ.
Medzi právne akty československej vlády k tejto veci patria Košický vládny program z 5. apríla 1945, medzinárodná zmluva z 29. júna 1945 medzi ČSR a ZSSR o Zakarpatskej Ukrajine, ústavný dekrét prezidenta Beneša č. 60/1945, ktorý zmluvu ratifikoval a ústavný zákon ČSR č. 2/1946 z 22. novembra 1945, ktorý potvrdzoval zmenu hraníc so ZSSR.
Právne akty československej vlády teda pripravili všetko potrebné k tomu, aby zvrchované územie ČSR prešlo pod cudziu zvrchovanosť. Cudzia zvrchovanosť však nerešpektovala vlastný podpis pod medzinárodnou zmluvou, ignorovala zmysel, znenie a výklad Benešovho dekrétu č. 60/1945, prekrútila si ho vo svoj prospech a svoj „nárok“ si uplatnila aj mimo dohodnutého územia. ČSR tak prišla o 140 kilometrov štvorcových územia, dvanásť obci, mesto Čop a zhruba desaťtisíc obyvateľov. ZSSR doslovne spochybnil právny akt československej vlády smerujúci k mierovému usporiadaniu po Druhej svetovej vojne, konal svojvoľne, drzo a spupne a je namieste žiadať od jeho nástupníckeho štátu- Ruskej federácie, ospravedlnenie sa za tento hrubý akt nepriateľstva a pošliapania práva. Ak tak neurobí, naparí Fico Putinovi až šesť mesiacov ťažkého žalára, bez prístupu ku zlatej vani.
