Vážení čitatelia, náš život je presýtený chaosom v hodnotách. Ľudská hlúposť spojená s chamtivosťou znižuje index našej životnej spokojnosti. Nedajme si v žiadnom prípade ukradnúť nikým svoju vlastnú dušu a chráňme si svoj mentálny priestor.
Uvedomujem si, že neexistuje jeden univerzálny návod, ako žiť dobre a šťastne svoj život, ktorý by bol platný pre všetkých.
Aj tak si Vám dovoľujem zaslať pozitívnu kvapku so sociálnym portrétom legendy menom Judas Priest, ktorá budúci týždeň vystúpi v Bratislave. Ich cesta bola plná prekvapení a zradných odbočiek, kde číhalo mnoho nástrah.
Bez ohľadu na to, už vyše päťdesiat rokov dávajú fanúšikom na pódiu presne to, čo chcú počuť. Ich šou sú stále rovnako úderné a ich hudba nesmrteľná. Do toho reťaze, policajné čapice, čierne okuliare, vybíjané opasky, kožené bundy a nohavice, biče, motorky… Partia z drsného Birminghamu bola neprehliadnuteľná. Kde sa objavila, pútala pozornosť. Netrvalo teda dlho a vybudovala si nesmierne veľký zástup fanúšikov, vrátane mňa.
Myslím si, že existuje len málo heavymetalových kapiel, ktoré počas svojej viac ako 50-ročnej kariéry dosiahli také vrcholy ako Judas Priest. Kapela, ktorá v roku 2022 vstúpila do prestížnej Rock n‘ rollovej siene slávy, si aj po polstoročí na scéne udržiava neuveriteľnú energiu.
Judas Priest hľadali možnosti ako rozvíjať Heavy metal, skúšali jeho hranice. Dokazujú to albumy z rokov 1984, 1986, 1988 a 1990. Tam je to jednoznačne vidieť. Nehovoriac o tom, že Judas Priest vytvorili image heavy metalu, jeho zvuk.
Je obdivuhodné, že Rob Halford si nezvolil cestu kompromisu a aj za cenu, že občas skrátka preženie spevom, inokedy gestom, nie však svojim nasadením, odhodlaním a presvedčivosťou.
Môžem potvrdiť, že z ich koncertov odchádzajú ľudia prepotení a vyčerpaní, akoby zabehli maratón, no zároveň nadšení a spokojní, lebo zažili niečo, čo sa pravdepodobne nebude opakovať.
Vo svojich autobiografických spomienkach po znepokojujúcej udalosti vo svojej mladosti hovorí Rob o tom, ako pocítil impulz ísť do kostola. V ten deň sa spojil so svojou vyššou mocou. Taktiež verí na nadprirodzeno.
Nie je prekvapením, že zotavenie sa zo závislosti ho posunulo ďalej na tejto ceste. Pre veľa ľudí, aj tých, ktorí nie sú striktne náboženskí, je prijatie myšlienky vyššej moci úžasný spôsob, ako bojovať proti ťahu závislosti.
Jeho 40-ročná abstinencia je pripomienkou, že aj tí navonok najtvrdší muži prechádzajú hlbokými vnútornými bojmi, ktorých dopad môže formovať ich život aj kariéru viac než stovky vypredaných štadiónov.
Dnes priznáva, že aj po desiatkach rokov triezvosti bolesť a následky zo svojej minulosti stále cíti. "Bolesť nikdy nezmizne. Je to bolesť za to, ako si ublížil sebe a iným." Zdôrazňuje, že súčasťou zotavenia je aj proces zmierenia a odpúšťania – nie len iným, ale aj sebe.
Veľmi ma teší, že Rob má svoje náboženstvo, ak je to niečo, čo miluje a vedie ho k spokojnej životnej dráhe.
Osobne veľmi si želám, aby Heavy metal nezostarol, nevybledol a nestratil nič na svojej obrovskej sile a do budúcna bude naberať stále nových poslucháčov. Vidieť naživo legendy tejto veľkosti je vždy unikátny zážitok, a na Slovensku priam sviatok.
Čo by som dodal na záver. Všetci máme svoje barličky, či už sú náboženské, atletické, politické, umelecké, literárne alebo dokonca hudobné. Pre mňa je to jednoznačne rocková hudba. Tento štýl má podľa môjho názoru úžasnú moc tlmiť hrubé a nekultivované povahy, osviežiť mysle a vzkriesiť city, zosúladiť činnosti a zahnať pochmúrne a zlé predtuchy, ktoré podlamujú odvahu a oslabujú úsilie.
Hudba nás spája a prináša krásne emócie, máme to šťastie, že žijeme v ére, kedy tieto kapely žijú a hrajú, vďaka za to.
