Moja generácia, od konca 50-tych rokov, až do prelomu milénia, mala to šťastie, že v Európe nezažila žiadnu veľkú vojnu. Veľká vojna, dokonca taká, ktorá bola schopná zničiť celý svet, síce ako hrozba visela vo vzduchu, ale v bežnom živote sme si zvykli, že normou je mier. Pád Železnej opony sme vítali v duchu „konca dejín“ a medzi prvými legislatívnymi opatreniami sa rušila branná povinnosť a zmenšovali sa armády, lebo všetci sme verili, že ich už nikdy v Európe nebudeme potrebovať.
Medzinárodné udalosti ostatných rokov ma však, ako človeka zaoberajúceho sa bolesťami a utrpením, nútia klásť si otázku čo sa pokazilo. V čom je príčina a podstata vojen, že sa ich napriek vôli väčšiny Európanov nedokážeme zbaviť?
Podľa toho, čo sa učíme v dejepise, vojny sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Či už kmeňové, v ďalekej minulosti kvôli genetike (potomstvu) a na zabránenie „produkcie“ malých bojovníkov v susednom kmeni alebo snáď hlavne kvôli zdrojom. Či už potravinám, vode, neskôr drahým kovom a fosílnym palivám. Keďže všetky tieto zdroje sú rozdistribuované veľmi nepravidelne na planéte a štátne útvary so svojou geopolitikou sú viac menej dané.
Sú aj špeciálne vojny o kontrole nad poliami, produkujúcimi ópium a mnoho ďalších príčin, medzi ktoré patrí aj napríklad zrušenie enormného štátneho dlhu...
Otázka o možnosti trvalého mieru a odstránení príčin vojen sa preto na prvý pohľad môže zdať naivná a neriešiteľná.
Mám však pochybnosti o obsahu školského dejepisu. Je plný vojen preto, že skutočne sa ľudstvo bez vojny nezaobíde, alebo je to súčasť našej indoktrinácie, aby sme od malička považovali vojnu za normálnu a dokonca hodnú obdivu…
Osobne som presvedčený, že vojna je súčasťou „biznisu“ a potrebuje ju ten, kto z nej dokáže profitovať. Vo všeobecnosti platí, že ekonomika určuje politiku a politika potom dáva rámce pre existenciu ekonomiky. Na prvom mieste medzi profitujúcimi subjektmi sú podľa môjho názoru zbrojárske firmy, v širšom zmysle vojensko-priemyselný komplex, lebo zasahuje aj do mnohých ďalších odvetví, dokonca aj do zdravotníckeho výskumu a farmácie.
Keďže vojensko-priemyselný komplex sa zrejme nikdy neprestane snažiť zvyšovať svoju produkciu, resp. príjmy, vojny sú prostriedkom na udržanie ich obchodného cyklu v chode. Starú produkciu v skladoch je nutné nejakým spôsobom „spotrebovať“, aby ju mohla nahradiť nová výroba – platená z rozpočtov „demokraticky“ schváleným procesom.
Som si vedomý toho, že sa podniká za účelom zisku. Táto mi oblasť mi je cudzia. Je mi ľúto hlavne tých mäkkých cieľov, ktoré vo vojne trpia.
Je iróniou globalizácie, že „voľný pohyb tovaru, kapitálu a pracovných síl“ umožňuje tým najbohatším vlastníkom vojensko-priemyselného komplexu žiť v úplne iných končinách sveta, než sú miesta, kde prebiehajú vojny. Keď sa oni rozhodnú v rámci svojich biznis plánov zničiť časť sveta, nič ich nebude nútiť žiť v tej časti sveta, ktorý zničia. To tí chudáci, ktorých prinútia medzi sebou bojovať, si pília pod sebou konáre, bohatí len pokojne a ľahostajne bohatnú.
Udržať mier, napriek snahe akváriu mocných o živenie vojnových nálad, je náročné a vyžaduje súhru a dobrú vôľu mnohých. Naopak, na rozpútanie násilia stačí často vôľa a aktivity menšiny, závislej od peňazí mocných. Dynamika násilia a odvety potom ľahko vtiahne do svojho víru aj ľudí, ktorí by sa za iných okolností nikdy k zabíjaniu nepridali.
V moderných spoločnostiach by mali existovať profesionáli vyhodnocujúci objektívne fakty a na ich základe navrhovať stratégie na udržanie mieru a stability. Súčasťou verejnoprávnych médií sú aj rôzni politickí analytici. Tí by nám mali poskytovať objektívny a erudovaný pohľad na udalosti a politiku.
Úlohu bezpečnostných politických analytikov v bežnom živote plnia napríklad lekári, ktorí sa poctivo venujú preventívnym zdravotným prehliadkam. Ak včas zachytia vážne ochorenie – napríklad vám namerajú vysoký krvný tlak alebo zachytia biomarkery zhubných nádorov vo vašej krvi – mozgová porážka alebo smrtiaci rast nádoru môže byť odvrátený a možno sa v zdraví dožijete vysokého veku. Ak váš lekár preventívne kontroly fláka, lebo liečenie sa mu „viac opláca“, vtedy sa o svojej začínajúcej chorobe dozviete možno príliš neskoro, keď už preventívne opatrenia nezabránia jej vypuknutiu. A analógia s preventívnymi prehliadkami platí aj v prípade vojny. Nesmieme ich, vo vlastnom záujme, zanedbávať. Nesmieme sa spoliehať len na profesionálov s naivnou predstavou, že vždy robia všetko len v našom záujme. Veď niekto ich platí podstatne viac, ako dostávajú od nás, a profesionalizmus – záujem klienta na prvom mieste – je otázkou morálky, ktorá sa nedá vynútiť.
Musíme sa preto podstatne viac zaujímať o otázky svojho zdravia, aj o otázky vojny a mieru. Vo vlastnom záujme. Pozitívny trend vidím v ľudskosti , rastu racionality, silnejšej empatii, morálke a sebakontrole ľudí. Humanizmus sa musí pravidelne prebúdzať k aktívnemu konaniu.
Dúfam, že že sa Európska verejnosť spamätá, kultivuje, odstráni zlobu , nenávisť a dá impulz na vytvorenie nových, intelektuálne zdatných a humanitne orientovaných politických strán.
