Celé detstvo a mladosť som prežíval uprostred propagandy, ktorá hovorila o boji za mier. Dnes, keď som už dostatočne dospelý, som naplno pochopil, čo slovo mier znamená.
Svoje krátke zamyslenie začnem textom legendy slovenskej hudobnej scény Pavla Hammela, v ktorej spieva: Čo je to za svet, na ktorý som prišiel. K čomu som stále ďalej a k čomu stále bližšie. Dávno je všetko inde už neviem čomu verím. Čo je to za svet? Čo sa strašne zmenil. Býval som zhovorčivý a teraz bývam nemý.
Z médií, ktoré sú našim hlavným zdrojom informácií o svete už vieme, že Izrael spolu so Spojenými štátmi podnikli pred pár dňami takzvaný „preventívny útok na Irán“. Mnohých prekvapilo, že úder prišiel v čase, keď z Ománu prichádzali informácie o výraznom diplomatickom posune v rokovaniach o jadrovej dohode medzi Washingtonom a Teheránom.
Avšak aj odhliadnuc od toho, lebo ide o kľúčového spojenca, ku ktorému je „ukotvená naša bezpečnosť“, silne pochybujem, či sa dá bombardovaním a vraždením nastoliť demokratická forma vlády. Nie som odborník na Blízky Východ a myslím si, že Irán skutočne potrebuje zmenu, pochybujem však, že má ktokoľvek mimo danej krajiny právo takú zmenu vlády vyžadovať.
Nedajme sa mýliť, že vojna v Iráne má na Európu len okrajový vplyv. Eskalácia konfliktu ju do nej postupne začína vťahovať. Pre svetovú ekonomiku samozrejme ide najmä o pokračovanie ťažby a vývozu ropy a plynu zo Zálivu – čím kratšie vojna potrvá, tým skôr sa veci utrasú do normálu. Rizikovým scenárom môže byť vnútorná destabilizácia Iránu spojená s mocenskými konfliktmi medzi elitami alebo s obnovením masových protestov. Obávam sa ľudského utrpenia a bezmocnosti. Uvedomujem si, že vojny boli, sú a budú, možno za to môže diabol v nás. Mení sa len
zdôvodnenie, interpretácia nepriateľa. Ale, nie sú dobré rakety a zlé rakety, demokratické bomby a nedemokratické bomby, humánne bojové drony a nehumánne bojové drony. Umierajú ľudia…
S výnimkou pár nekompetentných, ktorí vojnový konflikt podnecujú, si neviem spomenúť na nikoho, komu by pomohla.
Ako z toho všetkého von, ako liečiť tento svet? Povedal by som, že svet sa dá liečiť múdrosťou, ale múdrosť nie je len vzdelanie, múdrosť je aj charakter. Lenže sme slabo vybavení etickou múdrosťou, hodnotovou múdrosťou a tak často vyhráva diabol v nás. Nesiahli sme ešte na dno svojho bytia, prečo žijeme ako živočíšny druh a nesiahli sme ani do sily svojich snov. Popracujme na tom. Má to zmysel osobný a význam spoločenský. V každom prípade čo sa týka Iránu, je to veľmi vysoká a riskantná hra. Ja len dúfam, že sa to nerozhorí do veľkého požiaru a následky budú skôr ekonomické ako humanitárne. Svet (a hlavne Európa) už začína byť z toho veľmi unavený a vystresovaný.
Som smutný z toho, keď mocenská elita nepočíta s tým, čo ľudstvu hrozí pri zničení podstaty života na našej planéte.
Ešte k liečbe. Nič lepšie ako diplomatické riešenie konfliktov vo svete podľa môjho názoru nikto nevymyslel. Diplomati musia mať povahy, schopné robiť kompromisy. Neviem ku všetkej úcte či už takí vyhynuli, ale keď pozriem na dnešnú
plejádu niektorých štátnikov po celom svete, jeden väčší suverén než druhý...
Milí čitatelia, bohužiaľ si uvedomujem svoju malosť v tejto situácii a musím sa viac spoliehať na sily, ktoré sú mimo mňa. Som však presvedčený, (skúsenosti s mojej profesijnej dráhy) že každé vážne ochorenie a ľudské utrpenie prekračuje teritórium subjektu a stáva sa sociálnou udalosťou.
V tomto prípade môže byť tento konflikt zaťažkávajúcou skúškou pre celý svet. Zostáva nám však naša ľudskosť vo svojej dobrej, ale žiaľ aj zlej podstate.
Neviem možno by malo platiť, že radšej zlý mier ako dobrá vojna....
