Neviem si predstaviť, ako o sebe a svete premýšľajú veľmi bohatí a vplyvní ľudia, keď sa zdá, že kvôli zachovaniu svojho statusu by boli schopní zničiť svet.
Svet sa mení z nášho pohľadu zvonku, ale zdá sa, že sa mení aj v našom vnútre, to je ťažký zápas.
Verím, že celosvetovú vojnu si nikto z nás, Slovákov, neželá. No zdá sa byť tak blízko, že aj ako obyčajného občana ma sústavne trápi, čo by som mohol urobiť, aby som prispel k jej odvráteniu. Určite mi mnohí dáte za pravdu, že čokoľvek po tieto dni robíme, nad čímkoľvek premýšľame, aj tak skončíme pri tej istej téme – a tou je stále vojnový konflikt na
Ukrajine.
Zdá sa mi, že táto vojna zasahuje Slovensko viac ako iné konflikty, hoci rovnako kruté, neľudské a nehumánne. Údajne viac než tretina Slovákov žije v strachu a má obavy, že vypukne tretia svetová vojna.
Zlo vždy potrebuje pre svoju existenciu lídra a skupinu, ktorú tento líder tvaruje podľa svojich predstáv a dosahuje jej prostredníctvom svoje ciele.
„Akvárium“ mocných si, dúfam, veľmi dobre uvedomuje nebezpečenstvo 3. svetovej vojny. Ak sa raz rozbehne atómové šialenstvo, potom akékoľvek ochranné opatrenia strácajú zmysel. Ľudstvo sa ocitne v ohrození samotnej existencie. Preto sa obávam, že ak nebudeme schopní odhadnúť a vyhodnotiť následky vlastných činov, môže chybná inštrukcia či rozkaz vďaka prepojenosti súčasného sveta zahájiť procesy, vedúce ku vzájomnému zničeniu. Veľmi nebezpečné môžu byť jednostranné mediálne opiáty, zmanipulované myslenie, chybné východiská a neobjektívne závery… preto sa tiež bojím. Verím, že takú globálnu vojnu málokto chce, ale veci sa môžu vymknúť z rúk.
Veľmi rád by som upozornil v súvislosti s možným svetovým konfliktom na aktuálny text, ktorý naspieval Honza Nedvěd vo svojej piesni „Na kameni kámen“:
Budem o něco se rvát
Až tu nezůstane stát
Na kameni kámen
A jestli není žádnej bůh
Tak nás vezme země, vzduch
No a potom ámen
A to všechno proto jen
Že pár pánů chce mít den
Bohatší králů
Táto pieseň je nepríjemne aktuálna, nadčasová a je mementom doby. Kričí nám do tvárí; žiaľ tí, ktorým je určená, jej apel nevnímajú.
Uvedomujem si, že nie vždy je správne všetku vinu hodiť na tých pár najbohatších pánov. Ani mravenisko nerobí len samotná kráľovná. Sú to tisícky jednotlivých mravcov – robotníc, ktoré sa neustále podieľajú na „kolektívnej inteligencii“ mraveniska. Podobne aj my formujeme a vytvárame našu ľudskú kolektívnu inteligenciu. Nikdy to nie sú len „tí druhí“, kým tú hru „budem o něco se rvát“ prijímame aj my a prispôsobujeme sa pravidlám.
Na druhej strane však musím tiež konštatovať, že nie je dobré príliš venovať vojne všetky myšlienky. Treba sa venovať a písať aj o láske, ľudskosti a iných pozitívnych témach. Treba myslieť na život a ten „si nás pritiahne“. Keby sme mysleli len na vojnu a zmar, asi by sme ju priťahovali…
