Viktor Orbán po 16 rokoch skončí v kresle maďarského premiéra. Jeho stranu Fidesz porazila v nedeľných parlamentných voľbách strana Tisza vedená Péterom Magyarom. Navyše získala ústavnú väčšinu.
Osobne si ctím vždy výsledky parlamentných volieb a držím Maďarom palce, aby dostali to, za čo bojovali a aby neboli sklamaní.
Dovolím si v tejto súvislosti citovať tretí štúdiový album Pavla Hammela a slovenskej rockovej skupiny "Som šťastný, keď ste šťastní". Ja osobne som bol prekvapený z vybičovanej predvolebnej kampane.
Myslím si, že občania si vždy zaslúžia slušnú politickú kampaň. Bohužiaľ, práve vyvolávanie vášní, nenávisti a rozdeľovanie ľudí je zámerom každej predvolebnej kampane.
Zo strany vládcov končiaceho volebného obdobia očakávam bilanciu plnenia volebných sľubov, zdôvodňovania ich prípadného nesplnenia a zároveň víziou rozvoja spoločnosti v do budúceho obdobia, ale aj upozorňovanie občianskej verejnosti na následky prípadnej prehry.
Zo strany opozície to má byť racionálna kritika tých, čo vládli a zároveň ponúkanie strategickej vízie, ktorá musí byť atraktívna, ale hlavne reálna. Do politického boja rozhodne nepatrí osočovanie a ohováranie protivníka na základe nepodložených argumentov.
Občan sa vo volebnom rozhodovaní má, ak je zodpovedný, riadiť vlastným rozumovým zvažovaním, a nie pod vplyvom a tlakmi médií a takzvaných politických aktivistov. Politický boj si predstavujem ako súťaž (nie ako ring), kde sa predkladajú rôzne alternatívy a hľadajú rovnaké riešenia. O koľko krajšia a noblesnejšia by bola politika, keby sme dokázali hovoriť s našimi názorovými protivníkmi s úctou!
Predvolebná kampaň by mala byť o postojoch k zásadným problémom. Nemala by sa stať dejiskom senzácií, osobných útokov a obvinení. Podľa môjho názoru, občania si zaslúžia slušnú politickú kampaň. Občas to vyzerá ako boj, ale vnímam to ako osočovanie.
Niekedy mi napadne myšlienka, že by sa namiesto rôznych sporov mala zacieliť energia na riešenie rizikových skupín obyvateľstva. Musím byť reálny, ono sa to asi nedá spájať dve veci – volebný boj a ostatné verejno-prospešné veci z pohľadu ich zmyslu, hodnoty, času, energie. Tam nie je logika pre aktérov spomenutej prvej kategórie.
Čo sa týka predvolebnej kampane, pripúšťam aj istú hladinu populizmu. Stretol som sa s ostrejším názorom, že populizmus je v našich časoch marketingová záležitosť, produkt predávaný agentúrami a poradcami na politické kampane, politická reality show pre občana, verejnosť, masu.
Zdá sa, že ľudia si na politický populizmus zvykli podobne, ako na televízne seriály či nakupovanie v supermarketoch. Treba pripomenúť, že dnešný politický marketing núti strany i politické elity, aby sa uchyľovali k populizmu vzhľadom na charakter moderného voliča. Iná vec je, že by to rozhodne nemalo byť na úkor hodnôt a ideí, ktoré daná strana či politik reprezentuje (alebo by mal reprezentovať). Mala by to byť súťaž ideí a plánov, ako spraviť naše mestá a obce lepšími.
Ak nazývame populizmom to, že robíme, čo sa páči obyvateľstvu, bez ohľadu, na to, či to má svoju hodnotu, tak to populizmus určite je. Ak robíme ako politici to, čo má svoju hodnotu, bez ohľadu na to, či sa to ľuďom páči, tak je to síce pravdivé správanie, ale asi aj neefektívne. Politika musí byť „zmesou“ snahy o hodnotu, ale aj ohľadu na to, ako to ľudia cítia. Ideálom je „prirodzené vyváženie“, nazval by som to funkciou svedomia.
Každé dvere vedú k jedinečnej úlohe alebo osudu a vy si môžete zvoliť tie, ktoré vás povedú k radosti a ku šťastiu, aj napriek tomu, že niektorí si zvolia dvere vedúce k zúfalstvu a smútku.
Lenže politika je často formou divadelného predstavenia. Vidieť v politike čokoľvek úprimné je pre mňa indikátorom naivity.






