Na mnohých politikoch, ktorých dôverne poznáme z televíznych obrazoviek, je zreteľne vidieť hypertrofiu ambícií, ale súčasne sa im nedarí zakrývať atrofiu talentu a morálky. Niektorí politici sú egocentrici a kvalifikovanosť je u nich často len sekundárna. Morálku z verejného priestoru dôsledne vytláča samotný systém politických strán.
Zjavne preto mi chýba v súvislosti s politikou dopyt po hĺbke myšlienok, po talente, po schopnostiach, namiesto prebytočných planých sľubov. Aktuálne sa politika týmto smerom neuberá.
Často je dôležité pozlátko, marketing, ale nie obsah. Naskočili na to mnohé politické strany, lebo sa musia vedieť predať voličom vždy v najbližších voľbách. Je to smutné, ale je to fakt. Otázkou je, kto by mal byť ten, čo voličov upozorní, aby vyžadovali viac. Agitovať k demokracii, osvieteniu, liberálnej spoločnosti, hodnotám, morálke môže mať úspech v uvedomelej, múdrej spoločnosti.
My však máme stovky vynikajúcich ľudí, ktorí majú talent, ale nemajú túžbu dať o sebe vedieť. Tí by mali byť našimi vzormi. Potrebujeme politikov, ktorí dokážu nazrieť na jadro problému pôvodným, neošúchaným, objavným spôsobom a platia mincou nestrácajúcou hodnotu.
Politika je pragmatika, nie romantika a preto si uvedomujem, že každý politik chce byť zvolený, ak chce byť zvolený, tak musí ľudí presvedčiť, že je pre nich dobrou voľbou, alebo aspoň menším zlom ako konkurencia. Je pomerne smiešna predstava, že túto svoju motiváciu bude napĺňať rečami, ktoré jeho publikum bude vnímať odpudzujúco, alebo bude rečniť spôsobom, ktorý bude nepopulárny. To, že ľudia radi počujú, že nič nemusia robiť a bude im dobre, lebo on to zabezpečí, je problém na strane publika. Nie politika.
Publikum, teda národ, by malo mať dopyt po väčšej hĺbke obsahu, než „voľte mňa a budete v raji“ (alebo „za žiadnych okolností nevoľte tamtoho, ja budem jeho presný opak“). Ak publikum nemá záujem, tak ani politici nemajú dôvod niečo meniť. Obzvlášť ak je táto požiadavka dominantná v celej spoločnosti.
Politika je reprezentantom spoločnosti, ak je spoločnosť krátkozraká, egoistická a nemorálna, tak jej politická reprezentácia iná nebude. Čakať, že neslušní a nemorálni si zvolia čestného, je čakaním neefektívnym.
Hypertrofia túžby je prirodzená vlastnosť karieristov. Nedostatok morálky tiež. Nedostatok talentu je spôsobený konkrétnym systémom, ktorý na kandidáta nekladie žiadne požiadavky. Mám obavu, že megalomanické tendencie s absenciou elementárnej morálky, slušnosti a úcty sú predzvesťou veľkého pádu, osobitne v prípade, ak sa k nim pridruží pýcha.
Problém účastníkov politiky je otvorený a zhoršuje sa. Nielen u nás. Neschopnosť počúvať, útočný tón, absencia hlbších informácií a poznatkov a s tým súvisiaca odvaha, rozoštvávanie ľudí, korektnosť v spôsobilosti priznať, že i ten druhý má pravdu, alebo jej časť, účelovosť, selektívna pamäť, etc. Samozrejme sú aj výnimky - je to vždy o voličoch a tých, ktorí sa o politické pozície uchádzajú.
Bieda politiky je asi odrazom biedy ducha a bieda ducha vedie ku kríze hodnôt.
Dušan Piršel
