Potvrdenie zmyslu života je prirodzeným právom zdravotne postihnutých osôb a morálnou povinnosťou spoločnosti. Morálna povinnosť zakladá následne vytvorenie podmienok pre dôstojnú a zmysluplnú existenciu zdravotne postihnutých a chorých občanov.
Nájsť zmysel života je pre mnohých ľudí v období rúcania, absencie, straty, či popierania hodnôt celoživotným údelom. Pre ľudí chorých a so zdravotným postihnutím je nielen dôležité ho nájsť, ale mať ho aj potvrdený zo strany odborných inštitúcii a spoločnosti.
Nedokonalosť neznamená neúplnosť, všetci máme jednu podstatu ľudskú a to nás spája. Kľúč k človeku, jeho fyzickému, psychickému a duchovnému zdraviu, jeho talentom, rastu, intelektu i osobným a celospoločenským problémom tkvie v jeho vedomí, ktorého anatómia je rovnaká pre všetkých.
Treba len porozumieť ako funguje a túto informáciu použiť pre blaho spoločnosti.
Od úcty k slabším sa odvíja aj miera našej hodnoty. Dôležité je, aby sa zdravotne postihnutí a núdzni občania napriek zdravotným obmedzeniam dopracovali k samostatnému spôsobu života a nadobudli svoju dôstojnosť. Existenciu dôstojnosti si uvedomíme v tom okamžiku, keď niekto nás nerešpektuje, správa sa k nám neúctivo, alebo nás dokonca ponižuje.
Je nebezpečné dostať sa týmto spôsobom do sociálneho a psychologického vyhnanstva. Nevyhnutnou podmienkou pre návrat z tohto vyhnanstva je kus ľudskosti a porozumenia, pretože hľadanie cesty späť do majoritnej spoločnosti je cesta bolestivá a tŕnistá.
Preto je dôležité, aby medzi nami boli ľudia, ktorí nielen o ľudskosti hovoria, ale ktorí sa ju usilujú presadiť viac do praxe, vytvoriť jej reálny priestor v spoločnosti. Je dôležité budovať chrámy praktickej ľudskosti namiesto chrámov konzumu.
Jedným z chrámov praktickej ľudskosti je náš IPR v Bratislave, ktorý ponúka komplexnú rehabilitáciu pre ZP a núdznych ľudí. Ako jeho riaditeľ cítim vďačnosť a hrdosť na všetkých jeho zamestnancov. Dávajú tým nádej a pocit seba hodnoty.
V Komplexnej rehabilitácií, ktorú poskytujeme ide o súbor motivačne aktivačných činností v smere výchovnom - pedagogickom, medicínskom, sociálnom a pracovnom a ich parciálnom zastúpení v celom tomto procese.
V ostatnom čase u nás prebieha praktická výučba v špecializačnom štúdiu Ergoterapia pre študentov Fakulty zdravotníckych vied. Tento odbor je zatiaľ málo známy, ale zaslúžil by si v odborných kruhoch viac pozornosti aj vyššiu autoritu.
Ergoterapia je liečba osôb s telesným a duševným ochorením alebo disabilitou, pri ktorej sa používajù špecificky zvolené činnosti s cieľom umožniť osobám dosiahnuť maximálnu funkčnú úroveň a nezávislosť vo všetkých aspektoch života.
Primárnym cieľom ergoterapie je umožniť ľuďom zúčastniť sa každodenných aktivít. Ergoterapeuti dosahujú tohto cieľa tak, že sa snažia pomôcť ľuďom robiť činnosti, ktoré zvyšujú možnosť ich začlenenia (participácie), alebo prispôsobujú prostredie na participáciu osoby
Ergoterapia má široký záber, pomáha v správnom návrate stratených schopností po mŕtvici, dokáže pomôcť pri detskej obrne, autizme či ADHD.
V našom Inštitúte pracujeme s myšlienkou, že zdravie nie je len ekonomická kategória a nie je možné pozerať na ľudí optikou „koľko prispievajú“.
Zdravie je súčasťou kvality života a musí existovať nejaká lepšia celospoločenská miera. Skutočnou reformou by bola úplná zmena filozofie zdravotníctva, teda presunutie priority od liečenia chorôb na podporu zdravia ľudí.
Asi by bolo vhodné, aby si niektorí členovia mocenskej elity tiež uvedomili, čo je v živote bežného človeka dôležité. Mali by poľaviť vo svojej pýche a možno že by im, a vo výsledku aj nám, prospela vyššia dávka pokory v ich dušiach.
