Vážení čitatelia,
vyslovujem Vám úprimnú vďaku za prečítanie a stanoviská k môjmu komentáru k narodeninám Pavla Hammela. Teším sa z toho a som osudu vďačný za možnosť kontaktu s Vami. Vážim si Vás a nesmierne sa teším z tohto milosrdenstva. A ďakujem zaň.
Som presvedčený, že s Pavlom Hammelom sa oplatí starnúť, jeho pesničky sú neopakovateľné a nesmrteľné.
V jeho pesničkách podľa môjho názoru nájdete krásu, túžbu, melódiu, rytmus, melanchóliu, radosť, genialitu, nadhľad, prekvapenie a predovšetkým nádej. Som presvedčený, že sa do týchto skladieb podarilo dostať racionálne nevysvetliteľný pocit doby, v ktorej vznikali.
Možno že by si Slovenský mediálny priestor zaslúžil jedno rádio (bez komerčných ambícií), ktoré by "vychovávalo" ku kvalite. Ešte by som rád upozornil na to, že Pavol Hammel vydal svoj nový album Kam a za čím.
Hoci sa väčšina roku 2024 v živote Pavla Hammela niesla najmä v koncertných oslavách 60. výročia založenia a pôsobenia so skupinou Prúdy, neznamená to, že by ostal iba pri spomínaní či nostalgii. Práve naopak, popri známych skladbách, ktoré zneli pre koncertné sály po celom Slovensku sa v rôznych štúdiách rodili aj celkom nové piesne jeho dvadsiateho šiesteho albumu s názvom Kam a za čím.
Je možné, že niektorým z Vás práve tento nový album od Pavla Hammela zvýši index životnej spokojnosti u jeho poslucháčov. U mňa určite. Absolvoval som už dva koncerty.
Táto nová tvorba je dôkazom toho, že táto legenda má veľký dar pretvoriť drobnú ideu či nápad, ktorý by mnohým pripadal málo zaujímavý, na niečo pozoruhodné, životaschopné a prospešné.
Dnešná doba je prepolitizovaná a náročná. Sústavne si mnohé médiá, reklamy a spamy vynucujú našu pozornosť, nedoprajú nám chvíľku času na to, aby sme boli sami so svojimi myšlienkami.
Ako balzam potom pôsobia impulzy, ktoré nám pomáhajú stíšiť sa, upokojiť a pozrieť sa do svojho vnútra.
Do našich životov sa prikotúľali kamene egoizmu, nelásky, nespravodlivosti a arogancie moci. Strpčujú nám život. Nepreniká cez nich svetlo, ktoré by ukazovalo chodník budúcnosti. Tlak týchto kameňov zraňuje našu dušu a vlieva do nej jed depresie, zúfalstva a beznádeje.
Bojím sa, že ako hovorí česky neuropatológ František Koukolík - stupidita nás jemne povedané zlikviduje.
A práve jeho hudba, rovnako ako všetky formy umenia, má jedinečnú silu spájať nás cez hranice a rozdiely. Nechajme sa ňou viesť k hlbšiemu porozumeniu a vzájomnej úcte, aby sme spoločne budovali svet plný lásky a tolerancie.
Vnímajme jej univerzálny jazyk ako most k lepšej budúcnosti pre nás všetkých.
K všetkým hudobným superlatívom, ktoré sa o jeho tvorbe píšu, patrí aj určitý obdivuhodne profesionálny prístup. Z diaľky to vyzerá ako skromnosť, lebo z neho nevyčnieva ego, ale akosi samozrejme bez ohľadu na šumy z okolia robí svoje – najlepším spôsobom, ako vie. Bolo by dobre, keby si viacerí ľudia, najmä z mladej generácie vybrali za svoj idol a životný vzor Pavla Hammela. Myslím, že nádej na lepšie časy Slovenska by vo mne bola ešte silnejšia.
Keď chce byť človek stručný, často sa stane, že mu vo výsledku chýba dôležitá myšlienka. Aj tu by som ešte chcel dodatočne jednu doplniť.
Čo sa týka tej reakcie čitateľa, aby som navštívil ambulanciu ORL. Vďaka za záujem o môj somatický stav. Ja som nepísal, že Pavol Hammel hrá heavy metal, to som písal o sebe. Absolvoval som koncerty Iron Maiden, Judas Priest a mnohé iné, ktoré hrajú spomínaný žáner. Z ČR počúvam Arakain.
Takže ten čitateľ by ku všetkej úcte potreboval asi viac sústredenia, aby dokázal chápať písaný text. A taktiež garantujem, že som nechcel manifestovať svoju typickú povrchnosť.
Milí čitatelia, prajem Vám pohodový adventný čas. Bez pokory k sebe, k svojim zlyhaniam a možnostiam, narcizmus človeka rastie do závratných výšok a praská, zanechávajúc dušu v prázdne. Odložme teda volanie pýchy, doprajme svojej duši mier a skúsme sa poobzerať, či niekde uvidíme svietiť hviezdu nádeje.
Prajem hlavne pevné zdravie, ktoré je základom, ostatné tvorí obsah a hodnotu, ktorá bez toho nenastane.
