Mladí si to možno neuvedomujú. Poznajú len súčasnosť a nezažili dobu, keď hlupáci v médiách a medzi umelcami boli vzácnou výnimkou. Hlúpneme programovo v 3 dimenziách.
Po prvé ako dôsledok prílevu často neodborníkov do politických elít, namiesto najschopnejších osobností. Naša forma demokracie nevynáša do popredia najschopnejšie osobnosti, len figúrky, ktoré dobre vyzerajú na obrazovke. Médiá dlhé roky pracovali na tom, aby sme voľby vnímali ako súťaž sympatií. A tak voliči neraz preferujú takých, ktorí vynikajú v diletantstve, ignorancii dobra a múdra, ale aj vedia na seba strhnúť pozornosť narcistickým talentom.
Už dávno sa nevygeneroval politik "harmonizátor", dnes prakticky môžeme mnohých politikov nazvať "polarizátormi"
Po druhé ako dôsledok arogancie moci v ignorovaní nutnej optimalizácie a inovácií . Konkrétne z titulu diskvalifikácie pojmov ako výchova, vzdelanie, tvorivosť, know-how, optimalizácia, kvalita. Slovensko formujú len ako spotrebiteľa toho, čo „vyspelý svet“ produkuje, nie ako tvorcu, čo by mal tiež mať ambície vynikať.
Po tretie kvôli geopolitike – nadnárodní lídri nechcú brať malé krajiny ako rovnocenných partnerov a vyhovuje im, ak v ich čele stoja kariéristi a pritakávači, ktorých ambície končia miestom na spoločnej fotografii, stoličkou na recepcii a fotografiou na obálke prestížneho časopisu.
Nezabúdajme na kult celebrít . Niekedy sa za celebritu považoval človek, ktorý sa zaslúžil o nejaký významný vedecký objav, vytvoril nejaké hodnotné dielo pre ďalšie generácie a podobne. Generáciám jednoducho začínajú chýbať vzory, ktorými by sa mohli inšpirovať.
Dnes vychovávame celkovo oslabenú generáciu detí a tá ďalšia bude zrejme ešte viac oslabená, teda aj fyzicky a aj emočne alebo psychicky. Veľa literatúry o šťastí a motivačnej píše čo robiť, ale nepomáha to, lebo väčšinou je to len o forme, bez reálneho návodu ako žiť vlastný život. Svoj život musí uchopiť každý osobne. Každý musí sám prísť na to, voči čomu sa bude musieť postaviť a čo obetovať.
Neučíme našu mládež milovať, pracovať s emóciami, budovať hodnotové systémy, etiku, morálku, logiku, kreativitu. Neučíme ju vzájomnej úcte, schopnosti efektívne spolupracovať a existovať v skupine. Pamäť, sem-tam porozumenie a aplikáciu nadobudnutých vedomostí.
Tam sme dobrí. Ale hodnotiace – kritické myslenie, zasadenie poznatkov do celkového kontextu, či tvorivosť sú na veľmi nízkej úrovni. Je nutné kompletne prekopať obsah učiva. Zredukovať ho. Nechať len najdôležitejšie veci, na nich stavať a popritom precvičovať mentálne schopnosti mládeže.
Osobnosť človeka je úžasný nástroj a mali by sme mladých učiť, ako tento svoj jedinečný (iný mať nebudú) nástroj využívať a zveľaďovať. Nie ho vyplniť balastom, nie pestovať návyk ku konzumu ako jedinému zmyslu ich života…
Na ľudskú hlúposť nie je žiadna vakcína. A ani ju nik nevyvíja. Z jednoduchého dôvodu. Aj keby bola, tak tí hlúpi sa zaočkovať nedajú, lebo si myslia, že sú múdri. Až takí hlúpi sú.
Som hrdý na to, že v našom IPR personál pracuje so zreteľom na plné využitie osobného potenciálu mladých ľudí. Využíva najlepšie odborné a pedagogické poznatky na to, aby v rámci pedagogicko-výchovnej rehabilitácie motivovali svojich žiakov k tomu, aby pracovali na sebe celostne a aby smerovali k vyššej kvalite života i prínosu pre spoločnosť.
Ja osobne som presvedčený, že proti hlúposti sa dá bojovať rozvojom MYSLENIA ľudí a myslenie sa rozvíja pomocou zlepšovania všetkých poznávacích funkcií s cieľom dosiahnuť vyššiu múdrosť.
