Po novembrovom prevrate v roku 1989, ktorého výročie si onedlho príliš hlasno pripomenieme, bolo bezplatné socialistické zdravotníctvo jedným z prvých cieľov reformátorov. No tak, ako sa striedali vlády, striedali sa aj v zdravotníctve reforma za reformou. Dnes to so zdravotníctvom vyzerá tak, že čím je reformovanejšie, tým naliehavejšie potrebuje ďalšie reformy.
Čo je však ešte horšie, nezdá sa, že by reformy hýbali zdravotníctvom dobrým smerom. Stále nefunguje tak, aby prinášalo očakávané efekty a kvalitu služieb. Prví reformátori už prichádzajú do veku, v ktorom kvalitu života najviac určuje zdravie a dôstojná staroba, a padajú na nich dôsledky zlých rozhodnutí.
Niektorí politici naprieč straníckeho spektra sa nám občas snažia nahovoriť, že reformy zdravotníctva sú nevyhnutné, lebo na Slovensku je zdravotná starostlivosť stále bezplatná.
Je to skutočné tak?
Stretávam sa s rôznymi názormi. Napríklad, že poistencov rozdeliť do tried poistenia podľa výšky odvodov a pre každú triedu určiť rozsah výkonov. Ak bude chcieť poistenec niečo navyše tak si zoberie pripoistenie, ktoré mu to uhradí. V prípade výkonov nad rámec poistenia a pripoistenia poistenec ide na priamu platbu. Z tohto systému by mohli byť vyňaté deti do 18 rokov a dôchodcovia. Nášmu zdravotníctvu by to pomohlo, len nájsť odvahu a zhodu väčšiny politikov.
Nie som si celkom istý, či bolo vhodné zaviesť kategorizáciu množiny výkonov podľa výšky odvodov. Zdá sa mi, že to delí spoločnosť na rôznorodé skupiny, ktoré sú si nerovnoprávne.
Stratila by sa myšlienka solidarity v rámci spoločnosti, čo je dosť nebezpečná idea.
Ono to totiž nie je také jednoduché. Niekto s platom 800 eur zaplatí 150 eur ako zdravotnú daň. Preňho je to percentuálne veľká položka oproti niekomu, kto zaplatí možno 1000 eur mesačne, ale má príjem cez 6000 mesačne. Potom totiž vzniká otázka morálnosti, keď niekto kto dá z mála väčšiu časť do spoločného balíka, mal by byť ešte za to penalizovaný menším rozsahom výkonov?
Čo samozrejme zmysel má je zavedenie delenia prispievateľ / neprispievateľ. Ak niet rozdielu v benefitoch medzi tými čo prispievajú a tými čo neprispievajú je evidentne výhodnejšie neprispievať.
V podstate ide o vedenie, motiváciu ľudí k negatívnemu správaniu. Prispievateľ by mal byť zvýhodnený dostupnosťou, kvalitou a rozsahom nad neprispievateľom.
Napríklad tak, že neprispievateľ nebude mať nárok na mimoriadne nákladnú liečbu. Bude mať nárok z poistenia len na minimum starostlivosti. Iste to povedie k horšiemu výsledku života a zdravia neprispievateľa. Nuž je to voľba a dôsledok takej voľby.
Spoločnosť je síce povinná (pre samu seba) podať ruku aj padlým, ale nie nekonečne. Spoločnosť musí tiež jasne vymedziť načo má financie a načo nie. Nedá sa všetko. Zásluhovosť je vhodné v nejakom pomere zaviesť. Opatrne a s rozumom.
Tam, kde nezodpovedné správanie jedinca ide na úkor spoločnosti. Keď človek ide do hĺbky, tak je vec veľmi veľmi komplikovaná. A jedna vec je filozofovať o abstraktnej skupine ľudí a deliť ich na hodných a nehodných (podľa akéhokoľvek kritéria) a druhá stáť zoči voči trpiacemu človeku.
Filozoficky možno nechať prepadnúť cez "záchranné sito" kohokoľvek a spokojne sa ísť naobedovať. Urobiť to isté v druhom prípade vyžaduje vysokú mieru osobnostnej patológie.
Som však presvedčený, že s narastajúcimi súkromnými výdavkami v zdravotníctve je kľúčové ochrániť občanov, ktorí majú nízky príjem, alebo trpia závažnými a chronickými ochoreniami.
Pacient, lekár a poisťovňa by mali byť v trojuholníku a pacient by mal vedieť, na čo má nárok, čo si môže dovoliť a koľko stojí zdravotná starostlivosť.
Názov tohto príspevku je zvolený zámerne. Nie na lacné upútanie čitateľa, ale na zdôraznenie toho, čo vo verejných diskusiách o financovaní zdravotníctva chýba, a na čom by ale celá myšlienka verejného zdravotníctva mala stáť – ĽUDSKOSŤ.
Moju úvahu ponúkam ako náčrt možného systémového riešenia a uvedomujem si, že konkrétne riešenie by si vyžadovalo ešte celý rad analýz a modelov s výhľadom do budúcnosti. To by však mala byť práca poslancov v Národnej rade a ich sprievodu poradcov a asistentov.
Dušan Piršel
