https://blog.sme.sk/dusansuster blog.sme.sk blog@sme.sk sk Október. Varovanie: môže obsahovať stopy leta. Slnko sem-tam zasvieti jasnejšie a teplejšie než by malo, lebo si zabúda uvedomiť, že desiaty mesiac v roku je mesiacom skrz-naskrz jesenným, kdeže letným. Rovnakým zábudlivcom je vietor – tiež občas pozabudne, že leto je v októbri dávno fuč. A potom ani zďaleka nefučí ako by sa patrilo. Aj podaktoré stromy sú v októbri ešte vždy akosi letne rozbláznené. Farbia si síce listy, ale nie a nie poodhadzovať ich. Lež november rázne zavelí. Zachripí: „Jeseň je tu!“ Dosiať rozjašené a rozjarené stromy sa správne rozjesenia, dôstojne zhodiac listy. November pokračuje vo vydávaní rozkazov. Vetru nariadi, aby bol chladnejší a nikoho priveľmi nešetril. Vtedy už niet po lete ani chýru. Každou žilkou krajiny prúdi číra jeseň. 10f54a86-99e1-4718-84bd-2638e19734cf Sun, 03 Nov 2013 11:49:57 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/fotografie/november Cesta. Pokorne sa plazí popri domoch. Poctivo sa prepletá ulicami. Len čo sa prebrodí poslednou, hybko cupne medzi polia za dedinou, celá rozradostená, že sa viac nemusí vyhýbať žiadnym stavbám, že môže bežať, ako sa jej zapáči, ako si zaumieni. Skočne skacká a výskajúc vyskakuje. Po toľkom bláznivom skákaní a hopkaní sa na jej tele, pravda, zjavia mazľavé súostrovia výmoľov. Zakaždým po daždi sa v nich uvelebí voda. A veruže práve vtedy je cesta najpôsobivejšia! Ak spŕchne, je prechádzka po nej najzaujímavejšia a najvzrušujúcejšia! 39c50989-9c46-4c6c-bc48-ee62180cd58f Sat, 21 Sep 2013 14:52:58 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/fotografie/cesta Na jeseň si vietor rád pospí. Zriedkakedy vstáva zaránky. Obyčajne sa prebúdza až predpoludním. Hodný čas trvá, kým sa úplne preberie. Sprvu si len nenáhlivo naťahuje ochabnuté údy, tu-tam vystrúhajúc dajakú grimasu sprevádzanú ťahavým „fiiiú“. Keď je nadostač ponaťahovaný a rozcvičený, skusmo prečeše sviežozelené steblá trávy. Nato sa rozbehne najrýchlejšie ako dokáže a pustí sa kľučkovať medzi komínmi. Ak sa unaví, na sekundu sa rozvalí na najširšej podobločnici, ktorá je práve naporúdzi. Len čo sa mu tento obrovský slalom zunuje, klesne nižšie, aby prešacoval záhrady. 8d6ef2ee-6bac-4219-8bbc-9d9ee3180bd1 Sat, 14 Sep 2013 14:59:54 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/fotografie/ako-sa-hra-vietor Keď sa franforce tmy začnú miesiť s prvými slnečnými lúčmi; stromy pohnú konármi, zašuchocú listami; steny stavieb sa ponarovnávajú; dlaždice chodníkov sa pripravia na nápor ľudských nôh; Praha sa prebúdza. 33f0052c-917f-4bff-9fd1-d48100c2e020 Tue, 27 Aug 2013 13:39:12 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/fotografie/jeden-den-zo-zivota-prahy Večer, skôr ako som zaliezol do postele, prezeral som si Martinove knihy, rozhodujúc sa, z ktorej si kúštik prečítam. Objavil som medzi nimi spoločné dielo básnika Milana Rúfusa a fotografa Martina Martinčeka s názvom „Chvála vody“. Začal som v ňom listovať, nadšene si prezerať Martinčekove zábery doplnené Rúfusovými veršami. Martin mi prišiel zaželať dobrú noc. A dodal: „Zajtra musím ísť do Liptovského Mikuláša k doktorke.“ Navrhol, nech idem tiež. Zatiaľ čo on bude v ambulancii, ja môžem zájsť do galérie Petra Michala Bohúňa. „Je tam výborná výstava fotografií Martina Martinčeka!“ povedal. 3e2d127f-4340-4b23-ae42-0f37ae3f7b96 Sun, 18 Aug 2013 17:41:21 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/liptovske-denniky-4-cast-liptov-martina-martinceka Predpoludním i napoludnie bolo mimoriadne horúco, nevyplatilo sa vychádzať do mesta. Nuž som spolu s Martinom len posedával na lavičke v záhrade zatienenej stromami. Na chvíľku prišiel Matúš, priniesol flautu, zahral nám. Potom sa zas pobral, musel čosi pomôcť starkému. Dohodli sme sa však, že sa opäť zídeme pri rieke Váh. Popoludní slnko zakryli riedke obláčiky a byľku sa ochladilo. Martin navrhol, aby sme išli do mesta na obed a potom podľa dohody k Váhu. Súhlasil som. c792e7bc-7a73-423a-bd2f-9ec85e9b7ce4 Sun, 18 Aug 2013 16:35:03 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/liptovske-denniky-3-cast-pri-vahu Prebudil som sa. Otvoril oči. Pri posteli i pri odchýlenom okne sa vlnili tmavé mláčky noci. Začínali do seba vpíjať prvé kvapôčky svetla. Podvedome som v rukách zvieral prikrývku. Vtom sa ozvalo zvonenie budíka. Päť hodín. Pustil som ju. Prstami som si z očí zotrel chuchvalce tmy a vstal. Obliekol som sa, obul. Zívajúc zaviazal šnúrky na teniskách. Ľahko našľapujúc – Martin totiž ešte ležal –som prešiel k dverám, otvoril ch ich a vykĺzol z domu. ce3c3096-4093-46ff-b511-2df6ccc1a4a1 Thu, 15 Aug 2013 17:45:04 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/liptovske-denniky-2-cast-vychod-liptovskeho-slnka Martina som spoznal pred viac ako rokom. Hoci je odo mňa o poznanie starší (vlastne má presne toľko rokov ako môj tatko) a žije v úplne iných končinách, stal sa mojím priateľom. Niekoľkokrát ma prišiel navštíviť na Záhorie, do Gajár. Pri jednej z týchto návštev ma pozval k sebe na Liptov, do Liptovského Hrádku. Istotne, pozvanie som prijal. Všetko som predebatoval s rodičmi a napokon sme sa uzhovorili, že na Liptov sa vydám v šiesty augustový deň. Zakúpil som si lístok na vlak a zavolal Martinovi. Povedal, že Liptov ma už netrpezlivo očakáva. 6e821172-8dde-4ec4-a46e-e4476f9e2b1a Mon, 12 Aug 2013 13:28:09 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/liptovske-denniky-1-cast „Dušine, príď mi prosím ťa s niečím pomôcť, ak budeš mať čas,“ požiadal ma vari uprostred júna starký. „Dobre,“ povedal som. „A s čím to vlastne potrebuješ pomoc?“  „V záhrade, blízo ovocného sadu vyrástli dajaké divoké stromy,“ pustil sa starký do vysvetľovania. „Sprvoti som si ich nevšímal. No teraz ich chcem vyťať a vykopať aj korene, vieš, začínajú byť dotieravé, prekážajú marhuliam.“ bc24ebe7-24f5-4e79-8cde-fb1a8a01f7a2 Wed, 31 Jul 2013 13:18:00 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/zapolenie-s-planymi-stromami Odmalička som spolu so sestrami a rodičmi chodieval na všakovaké výlety. Mal som hádam desať, keď mamina navrhla, aby sme sa vydali do českého mestečka Lednice. Od kohosi vraj počula, že je tam pekný zámok obalený rozľahlou záhradou. Pravdaže, proti tomuto návrhu nepadla jediná námietka. Vybrali sme sa do Lednice. 7f10a83c-d5f1-4164-b597-d57bc3925033 Tue, 30 Jul 2013 17:41:24 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/petang Za dedinou Gajary na Záhorí, kde žijem, možno nájsť starý židovský cintorín. Prednedávnom bol obsypaný odpadom a nad náhrobkami, ktoré boli po druhej svetovej vojne pováľané, sa skláňali bodľavé agáty. f0b38bd9-98e2-43e6-b7ff-382555bfc0bd Tue, 25 Jun 2013 15:08:03 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/pokracovanie-pribehu-jedneho-cintorina-alebo-dalsia-pekna-sobota Ubehol viac ako rok odvtedy, čo som sa pri čítaní istej knihy dozvedel, že v dedine Gajary, kde bývam, žila až do druhej svetovej vojny pomerne početná židovská komunita. A uprostred obce stála synagóga. Avšak po vojne by ste už v Gajaroch nenašli jediného žida. Synagóga bola tiež zbúraná. Nezostalo temer žiadne miesto, ktoré by židov pripomínalo, ktoré by potvrdzovalo, že v Gajaroch ozaj žili. Len jediné. Cintorín za dedinou. Ale ani ten nezotrval v pôvodnom stave. Zlodeji rozkradli nielen kovový plot, ktorým bol obohnaný, ale odvliekli i nemálo náhrobkov. Potom cintorín pomaly upadal do zabudnutia, málokto o ňom vedel. Viac sa autor knihy o cintoríne nezmieňoval. Našťastie, môj starký si naň pamätá a pozná i jeho presnú polohu. Nachádza sa v lese za dedinou. Zaviedol ma tam. e072509d-e781-4068-9c53-fe742c3a5041 Sat, 18 May 2013 15:10:09 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/pribeh-jedneho-cintorina-alebo-co-sme-robili-v-sobotu Začiatkom osemnásteho storočia nastali na Záhorí neveľmi úrodné roky. Ľudí trápil hlad a peňazí bolo málo. Mnohých sa zmocňovalo zúfalstvo a začínali kradnúť. Neraz sa stalo, že dlhoprstých prichytili pri čine a náležite potrestali. Hoci niektorým sa podarilo ubziknúť skôr, ako ich stihol trest, v spoločnosti sa viac pretŕčať nemohli. Zlodeji sa teda spolčovali do skupín, vo dne sa skrývali a pod rúškom noci kradli. Obzvlášť veľké zoskupenie lúpežníkov sa usadilo blízo dediny Gajary, pretože ju obklopovali husté lesy, v ktorých sa dalo výborne ukryť. Sprvu táto banda okrádala len sedliakov, no neskôr si trúfla i na majetok pána Pálfiho, ktorý bol v tom čase miestnym zemepánom. edfbfe6f-4de7-42a8-b2c0-7de1780e4a24 Fri, 11 Jan 2013 16:22:07 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/tak-sa-radia-gajarania Dedina Gajary, v ktorej žijem, sa v stredoveku stala súčasťou medzinárodne významne obchodnej cesty. O čosi neskôr jej bolo dokonca udelené trhové právo. Nečudo, že v sedemnástom storočí tieto výhody primäli niekoľkých židovských obchodníkov, aby sa v Gajaroch usadili. Postupne prichádzali ďalší židia, ktorí už neboli obchodníkmi. Miesto toho vykonávali mnohé užitočné povolania. Čoskoro sa stali neodmysliteľnou súčasťou spoločenského života. Gajarská židovská komunita bola pomerne zámožná a mala i vlastného rabína, preto sa rozhodla pre stavbu synagógy. Vyrástla na námestíčku uprostred obce začiatkom dvadsiateho storočia. A na okraji lesa za dedinou si židia zriadili cintorín. 0a98c6bf-2ed7-4ce3-b38f-994258cf09a6 Sun, 02 Dec 2012 09:47:28 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/kultura/cintorin Jacoba som prvýkrát stretol v septembri minulého roku, keď som nastupoval do prvého ročníka na gymnáziu. Obaja sme boli pridelení do tej istej triedy, čo znamená, že odvtedy sa stretávame temer každý deň. Spočiatku sme boli ozaj iba spolužiaci, no neskôr sme sa stali aj dobrými priateľmi. 116380e3-b38f-489f-bed6-f65d31336219 Thu, 29 Nov 2012 15:05:47 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/v-oblakoch Tohtoročný november bol vyhlásený za v poradí už dvadsiaty druhý Európsky mesiac fotografie. Vo vybraných európskych mestách sú otvorené rôzne fotografické výstavy. A množstvo zaujímavých fotografií si môžete prezrieť aj v našom hlavnom meste. 23df7e92-c313-4977-b278-2ed2f3148bea Sun, 11 Nov 2012 12:12:50 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/robert-capa-fotograf-ktory-bol-dostatocne-blizko Rožmberk Nad Vltavou sa nachádza v Šumavskom Podhorí, asi dvadsať kilometrov od Českého Krumlova. Hoci v tejto juhočeskej dedinke žije len tristo ľudí, denne sem prichádzajú obrovské množstvá turistov. Lákadlom je pre nich hrad stojaci na pahorku za dedinou. 136f172a-ff49-4380-82a2-a74481ef22d1 Tue, 18 Sep 2012 15:40:25 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/rozmberk-nad-vltavou-nielen-biela-pani Cesta k Morave. Je to taká planá asfaltová cesta. Je plná výmoľov. Je posiata drobučkými kamienkami a obsypaná hlinou, ktorá sa vždy po daždi mení na klzké bahno. Je obklopená mladučkými sviežimi agátmi, silnými urastenými dubmi a starými brezami so sivastou kôrou. Taká je cesta k Morave. fd7fd026-b833-4081-b270-0a0ed67954b2 Tue, 24 Jan 2012 16:20:57 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/k-morave V rohu mojej izby stojí neveľký drevený regál, v ktorom mám starostlivo uložené obľúbené knihy. Medzi svoje najmilšie diela som zaradil aj knižočku o histórii dediny, v ktorej bývam. Knižka je pomenovaná rovnako ako dedina – Gajary. Občas si z nej prečítam zopár strán. Pred pár dňami som ju náhodne otvoril uprostred kapitoly o židovskej komunite, ktorá v Gajaroch žila pred druhou svetovou vojnou. Na konci kapitoly bola krátka zmienka o židovskom cintoríne. „Za obcou, na okraji lesa mali židia svoj cintorín. Pred časom bolo zachovaných ešte množstvo pomníkov. Boli z pieskovca, vápenca, mramoru...“ písalo sa v knihe. 835fa7df-2a8a-4f52-a0e1-c757876566f1 Sat, 14 Jan 2012 13:47:58 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/zidovsky-cintorin Po vyučovaní sedím s kamarátom na jednej z lavičiek pri železničnom nádraží. Kamarát cestuje domov vlakom, ktorý odchádza o štvrť na tri. Ja však musím počkať na autobus, ktorý odchádza o niekoľko minút neskôr zo zastávky vzdialenej len pár krokov od železnice. 386fa45e-3895-4160-909e-4100bc049610 Sat, 07 Jan 2012 13:51:15 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/vlak Prechádzali sme ulicou v tichej viedenskej štvrti. Z oboch strán ulice na nás povýšenecky hľadeli vysokánske domy z devätnásteho storočia. Nič však nenaznačovalo, že o chvíľu by sme sa mali ocitnúť pred najbizarnejšou stavbou vo Viedni. „Decká, za chvíľočku sme tam!“ zvolala naša sprievodkyňa kráčajúca vedľa profesorky. A skutočne. Znenazdania sa spomedzi mohutných domov vynorila tá najčudnejšia stavba, akú som kedy videl. Stavbu obkolesovalo množstvo turistov, ktorí odušu stláčali spúšť svojich fotoaparátov. „Pche! To je fakt úžasné!“ odfrkol spolužiak premeriavajúc stavbu znechuteným pohľadom. 4e9ed2e5-3103-4b32-adfd-064ff2925e73 Sun, 11 Dec 2011 15:34:09 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/cestovanie/hundertwasserhaus „Ty kokso, to je tlačenica!“ hlesol spolužiak hľadiac na obrovskú masu ľudí pohybujúcu sa na námestí medzi stánkami pred radnicou. „Tak decká, a toto sú konečne viedenské vianočné trhy alebo Christkindlmarkt,“ ozval sa hlas našej sprievodkyne. „Tamtá budova pred nami, to je radnica.“ A začala rozprávať o zaujímavostiach spojených s radnicou, no o chvíľu sledujúc naše nedočkavé tváre zvolala: „Iste sa už tešíte na tie trhy.. Tu si teda dáme rozchod. S pani profesorkou som sa dohodla, že sa stretneme o trištvrte na štyri tu, pred týmto kandelábrom. Jasné?“ „Jasné!“ zvolali sme zborovo a rozbehli sa k stánkom. befcebfd-52f5-4808-84ba-380ccb117777 Sat, 10 Dec 2011 15:36:46 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/wiener-adventzauber Chodník osvetľovalo mdlé svetlo pouličných lámp. Ulicou sa rozliehal zvuk skuvíňajúceho vetra a šuchotajúceho lístia. Štipľavý vietor sa so žltým opadaným lístím nadšene pohrával – dvíhal ho vysoko do vzduchu a opäť ho nechával dopadnúť na zem. Bolo chladno. Rád by som si ruky vopchal do vreciek bundy, no zvieral som v nich knihu. Vraštiac tvár od chladu som pridal do kroku. Konečne som zastal pred dverami knižnice. Spoza odchýlených dverí sa cedil pásik jemného teplého svetla. Potlačil som dvere a vstúpil do toho čarovného sveta kníh... 4a0ca0f0-ffe8-40b2-9c75-107198cd369f Sat, 10 Dec 2011 14:08:12 +0000 https://blog.sme.sk/dusansuster/nezaradene/kniznica