Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Rok, ba viac, som smutne stál,
do priepasti pozeral
šla znej hrôza, chlad a tma
nedalo sa uzrieť dna
Okolo mňa: - Život, všetko k smrti hnal
s časom ruka-v-ruke! Rovno do tváre sa mi smial
Zrazu:
Vetrík, mraky mi nad hlavou rozohnal
jasný lúč svetla do tmy sa vnára
radosťou, teplom, farbami a láskou prekvital
a z čela zmizla mi posledná chmára
...!!!
Však priepasť za chrbtom stále mám
hoc už nie čiernu a dna dá rozoznať
na prahu smrti životu všetko dám
opäť mám svetlo to, čo smer mi vie ukázať.
A pri vstupe do brány mesta mojich snov
srdce mi doznieva tou krásnou ozvenou...
