Hovorí sa, že najkrajší úsek je medzi mestami Passau a Viedeň. Meria niečo cez tristo kilometrov a ročne ho prejdú desaťtisíce cyklistov. V nasledujúcom článku chceme predstaviť dunajskú cyklistickú cestu ako alternatívu rodinnej, športovej, dobrodružnej a najmä našej dovolenky.
Po štrnástich rokoch sa opäť vraciam do koľají môjho dávneho cestovateľského a stopárskeho blogu. Odvtedy sa veľa zmenilo – cesta lekára, manžela a päťnásobného otca. S mojou manželkou Hankou sa venujeme spoločným záľubám, aktivitám a športu už od čias mládežníckych, vysokoškolských a manželských. Postupne sa nám do života vkradlo päť malých dobrodruhov, ktorí si rodičov nevybrali a následne sa museli prispôsobiť nášmu životu a my ich požiadavkám a nárokom. Je to neustále dobrodružstvo, kompromis a výzva, vyžaduje to neskutočné množstvo energie, času, odvahy a odhodlania. Ale prináša nám život s deťmi aj veľa radosti, zážitkov a nezabudnuteľných chvíľ.
„Áno-každý máme deti“ -povedal mi raz jeden chalan niekde na ceste, cyklista- musí preto redukovať a prispôsobovať svoje aktivity, aby mohol byť s deťmi, ktoré sedia doma. My naše aktivity redukujeme tiež svojím spôsobom, respektíve naše deti sa prispôsobujú našim prispôsobeným aktivitám. Každý z nás máme svoj život, svoje predstavy, pre nás je to dôležité to, aby sme boli pri našich milovaných činnostiach ako rodina spolu, a aby sa naše deti hýbali, veď pohyb to je život. V lete turistikujeme, beháme, bicyklujeme, lezieme, cez zimu aktívne presedláme na lyže. Postupne sme si vybudovali prostredie rodinných športových aktivít, spolu ich robíme aktívne a amatérsky, nič profesionálne. Základom je, aby to decká a aj nás bavilo a mali sme z toho radosť. Nasledujúce riadky nech slúžia ako motivácia pre vás, ktorí to čítate alebo pre potešenie a zaujímavosť s cestovateľských dní.
Keďže moja manželka odmlada milovala viacdenné cyklistické akcie a prespávačky, a my sme ich už ako rodina aj viackrát absolvovali, padla otázka, čo teda vymyslíme toto leto tak, aby si to naše decká pamätali. Niečo, čo na prvý pohľad znie výnimočne, neuveriteľne, bláznivo, ale nie je až také vzdialené a neuskutočniteľné. Prišiel nápad, či sa dá prejsť 1000 kilometrov s deťmi počas jednej akcie. Štvorciferné číslo je magické, nikdy sme ho sami a ani ako dvojica či rodina nedosiahli. Bicyklovali sme ako manželia od najvýchodnejšieho bodu Slovenska po najzápadnejší, od najsevernejšieho po najjužnejší, s deťmi okolo Balatonu, Neziderského jazera, úsek Passau-Budapešť a iné menšie či väčšie výlety. A práve Dunaj sa nám pred 2 rokmi tak zapáčil, že sme sa rozhodli ho zopakovať znova. Tentoraz ale už ako sedemčlenná rodina a cieľ bol dosiahnuť vzdialenú hranicu 1000 kilometrov po známej ceste Donauradweg alebo Eurovelo 6.
Cestu, etapy a itinerár som začal plánovať začiatkom roka 2026. Ako východiskový bod sme si zvolili mesto Donaueschingen, kde Dunaj začína. Cieľ bol dostať sa na Slovensko minimálne do Bratislavy. Plán znel jasne. Ak chceme prejsť 1000 kilometrov s deckami, tak denne mi to vychádzalo priemerne 65 kilometrov a 16 dní krútenia pedálmi. Podľa mapy som naplánoval stred trasy blízko mesta Passau, v osade Inzell pri veľkom meandri Dunaja. Odtadiaľ som sa odrazil napravo a naľavo, postupne som písal e-maily a obvolával penzióny, kempy a krčmy. V priemere som kontaktoval 5 ubytovacích zariadení na každý checkpoint, tak, aby boli cenovo dostupné a nie veľmi vzdialené od hlavnej trasy. Asi za tri mesiace čakania na odpovede a správy som sa úspešne dostal najzápadnejšie k štartu a aj najvýchodnejšie k cieľu. Bolo to celkovo plánovaných 16 etáp podľa https://mapy.com/s/fovolunaja – retrospektívne uvádzam podľa reálnych kilometrov prejdených v aplikácii STRAVA
1. Donaueschingen - Fridingen Jägerhaus 68,33 km
2. Fridingen an der Donau – Riedlingen 65,69 km
3. Riedlingen – Ulm 66,03 km
4. Ulm – Dillingen an der Donau 55,81 km
5. Dillingen an der Donau – Rennertshofen 62,87 km
6. Rennertshofen – Kleinmehring/Ingolstadt 49,44 km
7. Ingolstadt – Regensburg 73,06 km
8. Regensburg – Bogen 67,26 km
9. Bogen – Zaundorf 58,87 km
10. Zaundorf – Inzell 76,05 km
11. Inzell – Linz/Asten 68,29 km
12. Linz – Ybbs an der Donau 67,91 km
13. Ybbs an der Donau – Krems an der Donau 64,35 km
14. Krems – Langenzersdorf/Wien 75,01 km
15. Wien - Hainburg an der Donau 63,79
16. Hainburg – Bratislava/Mohyla M.R.Štefánika 32,59 km
Spolu 1015,35 km
čistý čas: cca 66 hodín
výškové metre: 3814 m
Na cestu sme sa priebežne chystali asi jeden týždeň, veď predsa veľká akcia s toľkými členmi vyžaduje dôkladné a detailné plánovanie. Keďže už máme nejaké tie skúsenosti, posledný deň pred odchodom sme strávili nákupom, naložením bicyklov, balením techniky, elektroniky, potravín, poľnej kuchyne a cyklistickej výbavy. Do Donaueschingenu sme dorazili dodávkou s rodičmi asi po 15-hodinovej ceste. Tu sa stretajú v nemeckom Schwarzwalde dve rieky Breg a Brigach, ktoré spolu s prameňom vytvárajú začiatok Dunaja.
A tak sme dňa 24.7. vyrazili. Päť naložených bicyklov a jeden cyklovozík, tisícdvesto kilometrov od domova. Manželka-srdce výpravy- s najmladšou Hermínkou (1R) v cyklovozíku, kde bolo jej kráľovstvo s plienkami a kukuričnými chrumkami. Ja ako navigátor a hlavný organizátor som mal na Shotgun sedačke Johanku (3R) hlavnú kameramanku a kontrolórku smeru. Za mnou na Followme tandeme šľapal Vilko (5R), hlavný spevák s reproduktorom a chladničkou na volante. Prvorodená dcéra Anička (9R)-samostatná jednotka, ktorá má z detí najväčšie práva , ale aj povinnosti išla bez pomoci. Druhorodená dcéra Terezka (7R) – polo samostatná jednotka, vládala tak polovicu dňa sama, potom som jej pomáhal navijakom TRAX, ktorý som zapol synovi o sedačku.
Náš bežný deň (16-krát) vyzeral nasledovne: ráno vstať (6.00-7.00), raňajky, hygiena, všetkých ponatierať opaľovacím krémom,pobaliť veci a predstaviť si plán dňa. Toto nám trvalo minimálne 2 až 3 hodiny , kým sme sa skonsolidovali a sedeli na bicykloch. Väčšiu časť trasy 30-50 kilometrov sme prešli ráno za 2-3 hodiny, poobede a navečer sme išli zvyšných 20-30 kilometrov 1 až 2 hodiny. Denne sme čistého času bicyklovali tak 4 až 6 hodín. Pomedzi to samozrejme malé prestávky na jedlo a pitie. Počas obeda, keď najmenšia dcéra nespala, bola vždy veľká prestávka 3 až 4 hodiny. Vtedy sme zastavili buď na detskom ihrisku, odpočívadle alebo inom peknom mieste, kde sme deti vypustili a varili sme denné menu v štýle varič a kemping. Večer, ak sa dalo sme nakúpili potraviny na ďalší deň, spravili večeru, vybalili batožinu, všetkých osprchovali, uložili do postele a naplánovali sme si nasledujúci deň.
Nebudem sa rozpisovať podrobne o všetkých etapách, niektorým čitateľom by to možno prišlo nudné a zdĺhavé, avšak spomeniem len pár postrehov a pekných miest.
Nemecký Dunaj nás prekvapil. Je krásny, je divoký, prírodný, s množstvom zátok, vtáctva a rastlín, lesov a skál. Aspoň prvých sto kilometrov. Tento rok bola najnižšia hladina vody na celom Dunaji za posledné roky, tak miestami bol iba ako taký dedinský potok alebo malá rieka. Okolo koryta sú skalné útvary, hrady, vidiecke sídla, gazdovské dvory. Akonáhle sme prichádzali do väčších miest ako Ulm, Donauworth, Regensburg a Ingolstadt, tak pribúdali hotely, kempy, penzióny, vodné elektrárne a rekreačné oblasti.
Často sa menil povrch cyklotrasy. Kým cez dediny a mestá boli asfaltové chodníky, v lesoch a na poliach prevládali štrkové spevnené aj nespevnené cyklotrasy. Prvých 5 dní sme denne dosiahli až 400 nastúpaných výškových metrov, čo nie vždy korelovalo s mapami. S naloženým vozíkom a piatimi deťmi v tropickom počasí nám niekedy dali aj celkom zabrať.
Akonáhle prekročíte Passau, kde je už Dunaj obrovský, pretože sa pridáva rieka Inn, cyklochodníky na rakúskej strane menia na dobre značené asfaltové diaľnice až do Viedne. Cyklotrasa je značená veľmi dobre, občas na nemeckej strane sa vyskytli obchádzky. Premávka cez dediny je bezpečná, autá spomaľujú, berú ohľad na cyklistov. Dá sa povedať že 75 % trasy je úplne izolovaná od bežnej premávky. Aj vo veľkých mestách je infraštruktúra aj priechodnosť takmer dokonalá.
Na rakúskej časti Dunaja je všade asfaltový povrch, od Inzellu je to skoro bez prevýšenia , lebo trasa ide stále po prúde Dunaja. Môže tu prekvapiť celkom silný protivietor na otvorenom priestore, vysoké teploty a následné búrky. Pred všetkými živlami sme úspešne ušli a nič nebolo neprekonateľné.
Po ceste sme stretávali rôzne typy ľudí. Väčšina sa na nás usmievala, kývala nám, podporovali nás, neustále sa nás niekto niečo vypytoval, a tak sme pomerne často museli oprášiť naše zvyšky nemčiny. No našli sa aj takí, ktorí krútili hlavami alebo neverili ako sa dá prejsť náš itinerár s takou veľkou posádkou. Vekovo na trase prevažovali ľudia 50 až 60 rokov a viac, skupiny dôchodcov, vlci samotári, páry mladých ľudí. Rodiny s deťmi sme stretali len lokálne, raz sme sa stretli s 5-člennou rodinou z francúzskej Normandie na dlhej trase.
V Nemecku sme sa opakovane stretli s ochotou miestnych, keď nám došla voda, podostávali sme melóny, mrkvu, ovocie, piškóty aj zmrzlinu. Vo veľkých mestách nás ľudia pristavovali, fotili si nás a s údivom sa pýtali, či to myslíme vážne, že ideme do Bratislavy.Po ceste je všade dobrá sieť obchodov, supermarketov vo väčších mestách, dokonca aj automatov na mlieko, nápoje a aj potraviny. Vodu sme priebežne dopĺňali z prameňov a studničiek, nikde nebol problém ju nájsť podľa mapy. Reštaurácie sme nenavštevovali, obedy aj večere sme si sami varili, občas sa stalo, že sme k ubytovaniu mali aj raňajky.
Počas výletu sme neostali len pri cyklistike. Ja ako ranné vtáča, keďže sa ráno budím už o 6:00, tak som čas využíval na tréning a behanie, čím sa mi podarilo nabehať asi 80 kilometrov. Napriek tomu, že bola hladina vody Dunaja nízka, neodvážili sme sa s deťmi kúpať v prúde rieky. V mestách Ingolstadt, Linz, Dornach, Vilshofen sú štrkoviská, kde je voda pokojná. Obzvlášť ideálne bol komplex umelých jazier Feldkirchensee s kamienkovými plážami, bufetmi, ihriskami a detským umelým brodiskom.
Pobyt na detských ihriskách patril k dennej povinnej rutine minimálne 2-3-krát. Ihriská sú všade, menšie, väčšie, staršie či novšie. Boli pre nás ideálnym miestom, kde sme sa mohli počas horúčav skryť a navariť si obed. Deti pritom pokračovali vo svojich aktivitách a my sme ich mohli len naháňať.
Zbežne sme venovali nejaký ten čas aj návštevám miest a obdivovaniu lokálnej architektúry. Za povšimnutie stoja v Nemecku mesto Ulm a v ňom katedrála Ulmer Münster, štvrť Fischerviertel a Schiefes Haus, kostoly a námestia v Passau, Regensburgu, radnice, typická bavorská zástavba, krásy Donauwörth, mestá Donaueschingen, Tuttlingen, Dillingen, Ehingen, Gundelfingen, Rennertshofen, Worth, Deggendorf, Vilshofen, Riedlingen, Ingolstadt, Passau, Sigmaringen.
V Rakúsku to boli určite mestá Linz, Ybbs an der Donau, Grein, Viedeň, Melk, Krems an der Donau, či Tulln a Hainburg an der Donau.
Z prírodných zaujímavostí by som spomenul asi najkrajšiu časť nemeckého Dunaja, a to Naturpark Obere Donau, ktorý sa nachádza medzi mestami Donaueschingen a Sigmaringen. Rieka Dunaj tu preteká vápencovým údolím obklopeným skalnými stenami, na ktorých sa týčia rôzne stavby a hrady.
Pri meste Kelheim je prírodná rezervácia Weltenburger Enge s kláštorom. Práve tu nás potrápil najväčší kopec na trase, kde sme museli vyšlapať na 3 kilometroch asi 150 výškových metrov a dolu sme pekne pešo išli po strmom štrkovom lesnom chodníku.
Oblasť Donauleiten sa nachádza od mesta Passau po Jochenstein a tvorí prirodzenú hranicu s Rakúskom. Je to krásny biotop s lesmi a svahmi, ktoré sa tiahnu pozdĺž rieky. A práve tu je moja srdcovka celého Dunaja. Volá sa Veľký meander Dunaja alebo Schlogener Schlinge. Ide o najznámejší a najväčší meander na celom toku Dunaja. Rieka sa tu otáča až o 180 stupňov a vzápätí ide znovu naspäť, čím vytvára dvojitú slučku. Práve tu sa nachádzaju pozostatky rímskeho tábora. Dunaj tu na viacerých miestach ide priamo pár metrov od cyklotrasy a máte tu pocit ako keby ste bicyklovali pri mori. Po rieke premávajú kompy, obrovské výletné lode, sú tu kempy, hotely a penzióny.
Ďalšie krásne miesto na rakúskej strane medzi mestami Melk a Krems sa nazýva údolie Wachau. Tu sa človek cíti ako v Alpách. Dunaj preteká dolinou obklopenou vrchmi, pahorkatinami, vinnicami, kamennými terasami, je tu množstvo kláštorov a kostolov. Nie nadarmo je toto miesto zapísané v svetovom dedičstve UNESCO.
A tak sme putovali cyklocestami, lesmi, poliami, mestami aj dedinami. Kilometre ubiehali a náš cieľ, že prejdeme tisíc kilometrov sa stával čoraz realnejším. Až sme prišli dňa 8.8.2026 o 12:30 k pamätníku M.R.Štefánika pri Bratislavskom letisku. Keď som spočítal kilometre na STRAVE, vyšlo mi to presne 1015 kilometrov. Úžasné, naše deti a aj my sme to spolu zvládli, náš plán sa naplnil, sen sa stal skutočnosťou.
Častokrát sa nás známi, priatelia a ľudia pýtajú, ako je to možné, že deti prejdú toľko kilometrov. No je to možné. Dávkujeme im to odmalička postupne, snažíme sa im to spríjemniť rôznymi aktivitami, hudbou, vedieme diskusie o veciach ktoré vidíme, o tom ako funguje svet, ako sa žije v inej krajine. Aj ich bolia nohy, aj sa im často nechce, aj milión otázok majú typu kedy tam už budeme a koľko kilometrov ešte.
Hodnota, ktorú získame ako rodina tým, že trávime čas spolu pri milovanej aktivite, je na nezaplatenie. Nech je ten život zas o niečo krajší a radostnejší...
