<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Zdenko Dzurjanin</title>
    <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Ako vyzeral vstupný test z literatúry na GAMČI v roku 1982</title>
      <description>Pre prvý ročník stredných škôl.</description>
      <guid isPermaLink="false">59d6893c-439a-488e-9704-c88fddd18361</guid>
      <pubDate>Fri, 29 Jan 2010 11:52:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/spolocnost/ako-vyzeral-vstupny-test-z-literatury-na-gamci-v-roku-1982</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako vyzeral vstupný test zo slovenského jazyka na GAMČI v roku 1982</title>
      <description>Pre prvý ročník stredných škôl.</description>
      <guid isPermaLink="false">6fc0a113-5bda-4eba-9287-5b24b3aeea4b</guid>
      <pubDate>Fri, 29 Jan 2010 10:50:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/spolocnost/ako-vyzeral-vstupny-test-zo-slovenskeho-jazyka-na-gamci-v-roku-1982</link>
    </item>
    <item>
      <title>Migrácia po rozpade Starého Veľkého Bulharska</title>
      <description>Podľa byzantských kronikárov mal vládca Starého Veľkého Bulhar­ska chán Kubrat päť synov. Hoci im pred smťou prikazoval, aby vždy držali vedno[1], oni sa po jeho smrti († 650) rozdelili a každý si zobral pod patronát tú časť národa, ktorej vládol.</description>
      <guid isPermaLink="false">e94f924e-a7af-451a-bfa9-ae8b24201036</guid>
      <pubDate>Mon, 25 Jan 2010 13:58:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/veda-a-technika/migracia-po-rozpade-stareho-velkeho-bulharska</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nápis pod Sochou sv. Trojice</title>
      <description>Hrúza v Devínskej Novej Vsi...</description>
      <guid isPermaLink="false">cd6d65ae-7f89-459d-a341-c02462b07ee9</guid>
      <pubDate>Wed, 06 May 2009 09:08:32 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/napis-pod-sochou-sv-trojice</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nech žije Ukrajina!</title>
      <description>... alebo ako som našiel kúsok Ukrajiny na Slovensku.</description>
      <guid isPermaLink="false">fd3b082f-a1db-4802-9200-33afb423a6aa</guid>
      <pubDate>Mon, 27 Apr 2009 07:19:28 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/nech-zije-ukrajina</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ruská federácia v symboloch: Štátna hymna Ruskej federácie</title>
      <description>Rusko až do 17. storočia nemalo svoju vlastnú hymnu. Čo bolo potom dočítate sa v dnešnom článku.</description>
      <guid isPermaLink="false">b6de227b-c379-41ba-a681-bcfb13ee902c</guid>
      <pubDate>Wed, 25 Feb 2009 03:59:59 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/politika/ruska-federacia-v-symboloch-statna-hymna-ruskej-federacie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Džbány, cukor a výšivky (7. február 2009)</title>
      <description>... ale ten cukrovar už dávno nie je v kurze. Jeho ozdobou sú len dva komíny, z ktorých sa dnes už ani dymu dáko nechce. Miestni obyvatelia presedlali na inú zárobkovú činnosť. Čo by ste povedali na také vyšívanie? Vitaje v obci Farkašín!</description>
      <guid isPermaLink="false">50cfbe5f-0ee0-4d1b-8a9c-4e61c9158749</guid>
      <pubDate>Tue, 24 Feb 2009 03:59:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/dzbany-cukor-a-vysivky-7-februar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ruská federácia v symboloch: Štátny znak Ruskej federácie</title>
      <description>Kde sa vzal, tu sa vzal... alebo odkiaľ prišiel štátny znak Ruskej federácie.</description>
      <guid isPermaLink="false">6f8e0863-bad8-406b-925c-1ecdda2e7684</guid>
      <pubDate>Mon, 23 Feb 2009 03:59:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/politika/ruska-federacia-v-symboloch-statny-znak-ruskej-federacie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zátišie so žeriavom</title>
      <description>Aj takéto veci sa dejú u nás na sídlisku.</description>
      <guid isPermaLink="false">a0967a26-be22-41d3-9705-4fe69d173da9</guid>
      <pubDate>Sun, 22 Feb 2009 05:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/sukromne/zatisie-so-zeriavom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dnes v hlavnej úlohe...</title>
      <description>... fotografia do občianskeho preukazu.</description>
      <guid isPermaLink="false">1cf9ffec-3ecd-404a-9df5-3d0f20e4f6f5</guid>
      <pubDate>Sat, 21 Feb 2009 05:00:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/sukromne/dnes-v-hlavnej-ulohe-3</link>
    </item>
    <item>
      <title>Fotografie z obce Opoj (7. február 2009)</title>
      <description>Fotografická pozvánka na prehliadku obce.</description>
      <guid isPermaLink="false">4ee4783f-243b-40d3-a87b-aa142e3f1715</guid>
      <pubDate>Fri, 20 Feb 2009 05:00:22 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/fotografie-z-obce-opoj-7-februar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Medzi alfou a omegou (7. február 2009)</title>
      <description>Predstavte si dedinu, v ktorej široko-ďaleko nenájdete nič okrem poľa a rovinatej roviny a vstúpte za brány obce vynikajúcich umelcov. Vitajte v obci Opoj!</description>
      <guid isPermaLink="false">33d0923c-86a1-4d95-b09f-670055d43d57</guid>
      <pubDate>Fri, 20 Feb 2009 03:59:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/medzi-alfou-a-omegou-7-februar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ruská federácia v symboloch: Vlajka Ruska - trojfarebná ikona</title>
      <description>Prvých päťsto rokov svojej existencie nemalo Rusko žiaden erb, vlajku ani hymnu.</description>
      <guid isPermaLink="false">7df6ee82-8fb2-4b6f-9d41-10ba9fe3e6df</guid>
      <pubDate>Thu, 19 Feb 2009 03:59:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/politika/ruska-federacia-v-symboloch-vlajka-ruska-trojfarebna-ikona</link>
    </item>
    <item>
      <title>Fotografie z obce Križovany nad Dudváhom (7. február 2009)</title>
      <description>Na prechádzke naprieč obcou.</description>
      <guid isPermaLink="false">833fd776-a1da-4f39-92c5-6bfe85b78fc3</guid>
      <pubDate>Wed, 18 Feb 2009 05:00:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/fotografie-z-obce-krizovany-nad-dudvahom-7-februar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Na stope veľkomoravskej rotundy (7. február 2009)</title>
      <description>Bolo práve čosi pred siedmou hodinou ráno, keď som vystupoval z koľajového dopravného prostriedku v tichej dedinke neďaleko od Trnavy. S vedomím, že ma čaká ďalší náročný deň na slovenských cestách a že do cieľovej stanice mi chýba niečo vyše 30 kilometrov, hoci vzdušnou čiarou to bolo len osem, vybral som sa - ako inak býva u mňa v poslednom čase zvykom - pešo spoznávať ďalšie obce Trnavského kraja. Vitajte v Križovanoch nad Dudváhom!</description>
      <guid isPermaLink="false">84d88e00-7c6c-43f6-9407-365725234e3a</guid>
      <pubDate>Wed, 18 Feb 2009 03:59:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/na-stope-velkomoravskej-rotundy-7-februar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nový cyklus článkov: Ruská federácia v symboloch</title>
      <description>Ruská federácia v symboloch... tak sa volá môj nový cyklus, ktorý by som Vám rád odprezentoval na stránkach môjho blogu popri už zabehnutom a relatívne úspešnom cykle Výletov po Slovensku. Dnes sa v článku dočítate dočítate zaujímavosti o štátnej vlajke Ruskej federácie.</description>
      <guid isPermaLink="false">5f036a2e-bdc3-48fb-a27b-f89bad7819e8</guid>
      <pubDate>Tue, 17 Feb 2009 03:59:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/politika/novy-cyklus-clankov-ruska-federacia-v-symboloch</link>
    </item>
    <item>
      <title>Fotografie z obce Voderady (2. február 2009)</title>
      <description>Architektonické skvosty obce.</description>
      <guid isPermaLink="false">157c7618-019f-4963-9bfc-abd2ed124621</guid>
      <pubDate>Mon, 16 Feb 2009 05:00:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/fotografie-z-obce-voderady-2-februar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Z rodiska Jána Koniareka (2. február 2009)</title>
      <description>Je mnoho dedín, ktoré sa na našom malom Slovensku vyskytujú vo väčšom množstve a navyše majú rovnaký názov. Táto dedina má so svojou menovkyňou (okres Piešťany) však mnoho vecí spoločných: je malá, má kostol a rozprestiera sa v zátačke. Tá zátačka je presným zrkadlovým obrazom zátačky, na ktorej leží obec v okrese Trnava. V jednom je však trnavská menovkyňa známejšia, aspoň v ponímaní Trnavčanov. Narodil sa tu akademický sochár Ján Koniarek (1878 - 1952). Vitajte v obci Voderady!</description>
      <guid isPermaLink="false">5d6ee77a-e51c-404b-a7a5-f937e5f814f1</guid>
      <pubDate>Mon, 16 Feb 2009 03:59:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/z-rodiska-jana-koniareka-2-februar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cabriolet z Dúbravky</title>
      <description>Raz v lete som sa túlal v západnej časti Bratislavy a videl som toto...</description>
      <guid isPermaLink="false">25063ca7-69dd-4296-bd39-467856dfff0a</guid>
      <pubDate>Sun, 15 Feb 2009 05:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/sukromne/cabriolet-z-dubravky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dnes v hlavnej úlohe...</title>
      <description>... maďarské kačky u fotografa.</description>
      <guid isPermaLink="false">0cb42040-a4ab-47fb-b969-3b336cf60982</guid>
      <pubDate>Sat, 14 Feb 2009 05:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/sukromne/dnes-v-hlavnej-ulohe-2</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bratislavská všehochuť 3</title>
      <description>Noc a tma.</description>
      <guid isPermaLink="false">c3ae8383-18af-44a1-a05a-3a4e11ccd098</guid>
      <pubDate>Fri, 13 Feb 2009 06:00:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/bratislavska-vsehochut-3</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bratislavská všehochuť 2</title>
      <description>Fotografie sa ešte neminuli.</description>
      <guid isPermaLink="false">7c06b100-27e9-4892-9622-9732377f28e7</guid>
      <pubDate>Fri, 13 Feb 2009 05:00:50 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/bratislavska-vsehochut-2</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bratislavská všehochuť 1</title>
      <description>Zmes fotografií z Bratislavy.</description>
      <guid isPermaLink="false">543561bd-6fe1-4fdb-8abe-973f0a853d07</guid>
      <pubDate>Fri, 13 Feb 2009 03:59:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/fotografie/bratislavska-vsehochut-1</link>
    </item>
    <item>
      <title>Najväčšia obec v Trnavskom kraji (2. február 2009)</title>
      <description>Hydinárne už ohlásili bankrot, ale predsalen tu este niečo po nich ostalo. Vitajte v obci Cífer!</description>
      <guid isPermaLink="false">f4316587-6e01-4a2e-991c-f339289f30af</guid>
      <pubDate>Thu, 12 Feb 2009 03:59:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/najvacsia-obec-v-trnavskom-kraji-2-februar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>O siedmej ráno vyrazil som si na výlet (2. február 2009)</title>
      <description>Fotografie z obce Báhoň.</description>
      <guid isPermaLink="false">076d318c-cac1-4540-b76c-d61428dccabb</guid>
      <pubDate>Wed, 11 Feb 2009 03:59:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/o-siedmej-rano-vyrazil-som-si-na-vylet-2-februar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>... a tam, kde aj svätci "pozerajú" na futbal (2. 2. 2009)</title>
      <description>„Pri ihrisku máme sochu nášho Janka! - počul som hlas jednej dedinčanky, keď som práve fotil sochu pastiera s dvoma ovečkami neďaleko miestneho kostola. „Vy ste z pamiatkového úradu? - opýtala sa ma dotyčná. „Nie, som z Bratislavy, - odpovedám je na otázku, „a idem pešo až z Báhoňa. „Až z Báhoňa? - začudovane sa na mňa pozrie jej kolegyňa, s ktorou kráčali spolu ku kostolu. (Ukazujem jej mapu) „Až odtiaľto, tadeto a až do Pustých Úľan. - končiac s prstom na značke kostola v tejto dedine. „Čo máte v tejto obci zaujímavé? netrpezlivo sa pýtam obe dámy v pokročilom veku. „Tu hneď neďaleko kostola, smerom doľava, aha, pri tom stĺpe, tam v kroví je historický prícestný kríž. A nezabudnite na nášho Janka na ihrisku, sme naňho všetci hrdí. - zvýšeným hlasom v druhej vete po menšej pauze kvôli nádychu, dodáva na prvý pohľad staršia z nich. „A kde je to ihrisko? - zvedavosť po obecnej rarite mi začala vŕtať v hlave, tak sa znova rýchlo pýtam. „Pôjdete rovno a asi v polovičke dediny ho zbadáte na pravej strane. - spoločne odpovedajú. „Ďakujem pekne, majte sa! - poďakoval som, ale dedinčanky ma už nepočuli, lebo zmizli</description>
      <guid isPermaLink="false">729c0e65-1b2a-4769-bf32-3eeaa46b7c78</guid>
      <pubDate>Tue, 10 Feb 2009 03:59:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/a-tam-kde-aj-svatci-pozeraju-na-futbal-2-2-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tam kde sa lámu hranice a hrá futbal (2. február 2009)</title>
      <description>Tam kde sa láme hranica bratislavského a pezinského kraja leží malá dedinka. Dlhé roky tu vládne športová nálada. Nečudo, veď najobľúbenejším zamestnaním obyvateľov v tejto dedine je futbal. Miestni obyvatelia jej ešte donedávna hovorili Halmoš, ale dnes ju každý pozná pod iným názvom. Vitajte v obci Jablonec!</description>
      <guid isPermaLink="false">466bbc29-a404-45f6-9f6b-4d06e454dfb1</guid>
      <pubDate>Mon, 09 Feb 2009 03:59:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/tam-kde-sa-lamu-hranice-a-hra-futbal-2-februar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Škoda 1000 vs. Tatra 603</title>
      <description>Na jednej ulici v Trnave... v 21. storočí...</description>
      <guid isPermaLink="false">96e5f69c-81d5-436c-ba8e-2ad1556c101a</guid>
      <pubDate>Sun, 08 Feb 2009 05:00:06 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/sukromne/skoda-1000-vs-tatra-603</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dnes v hlavnej úlohe...</title>
      <description>... pes pionier a jeho bodyguard.</description>
      <guid isPermaLink="false">26496b73-9e2b-48d3-b6d7-c19996fafdd1</guid>
      <pubDate>Sat, 07 Feb 2009 05:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/sukromne/dnes-v-hlavnej-ulohe</link>
    </item>
    <item>
      <title>Spoza múra kostola... (2. február 2009)</title>
      <description>...alebo objektívom môjho fotoaparátu na návšteve v dedine Pác.</description>
      <guid isPermaLink="false">b100b84c-a7e2-4090-b4b0-3d432a5fef70</guid>
      <pubDate>Fri, 06 Feb 2009 05:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/spoza-mura-kostola-2-februar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bum Pác!</title>
      <description>Vitajte na mieste starého slovanského pohrebiska a vstúpte za brány areálu bývalej rímskej stanice. Vitajte v obci Pác!</description>
      <guid isPermaLink="false">55bb8d19-0f91-486f-afa3-0116b305668f</guid>
      <pubDate>Fri, 06 Feb 2009 03:59:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/bum-pac</link>
    </item>
    <item>
      <title>Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009)</title>
      <description>Nerozumiem prečo niekedy ľudia bezhlavo búrajú pamiatky v našich mestách a dedinách. Áno, odvôvodňujú to, že tu postavia polyfunkčný barák, alebo vysadia stromčeky v novo vybudovanom parku, prípadne zrekonštruujú zbúranú stavbu. V tejto obci sa však ani jedna vec nestala skutočnosťou. Ako to všetko bolo vám porozprávam, len ráčte spomaliť a prijať pozvanie na prechádzku ulicami tejto neveľkej osady v Trnavskom kraji - vitajte v Zelenči!</description>
      <guid isPermaLink="false">a5e5dcbb-43b4-46ce-ab76-837e8ee500de</guid>
      <pubDate>Thu, 05 Feb 2009 03:59:06 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/miesto-stareho-novy-ale-socialisticky-31-januar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hrady na území Uhorska: Agrişu Mare</title>
      <description>Tentokrát sa presunieme za ďalším hradom do Rumunska asi 50 kilometrov na východ za mesto Arad k dedinke Agrişu Mare (maď. Almásegres). Tu sa na kopci nad dedinou nachádza zrúcanina rovnomenného hradu, ktorý tu stojí od polovice 14. storočia.</description>
      <guid isPermaLink="false">a0807a21-5b63-4668-a636-ad89b3bfc884</guid>
      <pubDate>Wed, 04 Feb 2009 03:59:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/hrady-na-uzemi-uhorska-agri-u-mare</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čo sa do predchádzajúceho príspevku z južného Slovenska nezmestilo</title>
      <description>Zvyšok fotografií z malebnej dediny Štvrtok na Ostrove.</description>
      <guid isPermaLink="false">9c2342fd-3499-440c-b85a-33b8dc513a86</guid>
      <pubDate>Tue, 03 Feb 2009 05:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/fotografie/co-sa-do-predchadzajuceho-prispevku-z-juzneho-slovenska-nezmestilo</link>
    </item>
    <item>
      <title>Na návšteve u spolužiaka na južnom Slovensku (14. január 2009)</title>
      <description>Vysoká škola je oproti základnej a strednej niečím výnimočná. Okrem toho, že jednotlivé hodiny prebiehajú vždy v iných miestnostiach, na každom kroku tu stretávate ľudí z rôznych kútov našej republiky pod Tatrami. Jedným z nich je aj môj spolužiak Andrej Kállay, jeden z tých, ktorí obývajú čarovný juh Slovenska. Jedného dňa ma pozval na návštevu do jeho miesta bydliska - dedinky Štvrtok na Ostrove.</description>
      <guid isPermaLink="false">cd83ae79-f5dd-442b-b62a-48db9e60a899</guid>
      <pubDate>Tue, 03 Feb 2009 03:59:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/na-navsteve-u-spoluziaka-na-juznom-slovensku-14-januar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Najmenšia obec v Trnavskom kraji (2. február 2009)</title>
      <description>Dva kilometre severozápadne od Cífera a jedenásť západne od Trnavy, na potoku Gidra, tam kde sa láme Bratislavský kraj do Trnavského kraja, leží maličká dedinka. S jedným kostolom, krížom pri ňom, sochou svätca, držiaceho v rukách kríž oproti kostolu a pár meštianskymi domami, ktoré sú roztrúsené na jednej ulici, vinúcej sa a opisujúcej tvar písmena L.</description>
      <guid isPermaLink="false">6242a07d-a859-479c-b530-e0fa158a26b9</guid>
      <pubDate>Mon, 02 Feb 2009 18:24:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/najmensia-obec-v-trnavskom-kraji-2-februar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Fotografie z obce Hrnčiarovce nad Parnou (31. január 2009)</title>
      <description>Zvyšné fotografie z dediny.</description>
      <guid isPermaLink="false">6100020c-6278-4cc9-b9e4-8cd027469842</guid>
      <pubDate>Sun, 01 Feb 2009 17:30:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/fotografie-z-obce-hrnciarovce-nad-parnou-31-januar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zasnežené výročie (31. január 2009)</title>
      <description>Včera som zo zvedavosti hľadal čosi na internete o dedinách v okolí Trnavy a zistil som, že občania obce Hrnčiarovce nad Parnou dnes oslavujú 15. výročie nezávislosti od Trnavy[1]. Pri príležitosti tohto výročia Vás pozývam na historickú prechádzku naprieč obcou.</description>
      <guid isPermaLink="false">4e6d582f-2dd3-4633-a9ee-ec60050dc225</guid>
      <pubDate>Sun, 01 Feb 2009 16:26:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/zasnezene-vyrocie-31-januar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Trnavská všehochuť 2/2 (12. január 2009)</title>
      <description>Pokračovanie dobrodružného výletu po Trnave s bývalým spolužiakom Kubom.</description>
      <guid isPermaLink="false">645df433-4f9b-4ba5-be1f-17a1394cab34</guid>
      <pubDate>Fri, 30 Jan 2009 03:59:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/trnavska-vsehochut-2-2-12-januar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Trnavská všehochuť 1/2 (12. január 2009)</title>
      <description>Čo sa stane, keď ráno na stanici stretnete bývalého spolužiaka z vysokej školy...</description>
      <guid isPermaLink="false">eb8d005e-d636-478d-944a-93d75c42a2df</guid>
      <pubDate>Thu, 29 Jan 2009 03:59:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/trnavska-vsehochut-1-2-12-januar-2009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Partizáni pri Kysaku</title>
      <description>Kysak, obec na východe Slovenska, je známa svojou železnicou, ktorá mala v priebehu druhej svetovej vojny dôležitú úlohu.</description>
      <guid isPermaLink="false">edc0c2f4-69a6-44aa-a8ec-994c01889398</guid>
      <pubDate>Wed, 28 Jan 2009 03:59:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/politika/partizani-pri-kysaku</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hrady na území Uhorska: Abara</title>
      <description>Po hlinenej ceste smerujúcej na juhovýchod sa autom dostaneme k priehrade na rieke Laborec. Odtiaľto už treba ísť smerom na severovýchod pešo až ku vrcholu priehrady a asi po 800 metroch od nej odbočiť. Tu sa v strede meandra Laborca nachádzajú plytké priekopy hradu. Ten je možné navštíviť iba počas obdobia relatívneho sucha, keď nie sú záplavy, pretože počas záplav a vysokej vody na Laborci býva zatopený.</description>
      <guid isPermaLink="false">bd526422-7f39-4f5a-b35c-9ea6c5408bb9</guid>
      <pubDate>Tue, 27 Jan 2009 03:59:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/hrady-na-uzemi-uhorska-abara</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cantus Catholici (r. 1651)</title>
      <description>Ako to bolo s vydaním maďarskej verzie spevníka Cantus Catholici, ktorá vyšla v roku 1651 sa dočítate v tomto článku.</description>
      <guid isPermaLink="false">faec05d3-a3a2-4e69-aa94-682c8f1713b5</guid>
      <pubDate>Mon, 26 Jan 2009 03:59:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/spolocnost/cantus-catholici-r-1651</link>
    </item>
    <item>
      <title>Opatrovať donekonečna?</title>
      <description>V ruských masovokomunikačných prostriedkoch znova rezonuje otázka o tom, či majú pochovať telo Vladimíra Iľjiča Lenina. Len nedávno sa za pochovanie tela tohto ruského politika vyslovil bývalý prezident Zväzu sovietskych socialistických republík Michail Sergejevič Gorbačov. Nastal už teda čas vyniesť Lenina z Mauzólea na Červenom námestí?</description>
      <guid isPermaLink="false">0ac7e414-4df3-4c77-aa4f-8afa47f122ad</guid>
      <pubDate>Sun, 25 Jan 2009 05:00:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/politika/opatrovat-donekonecna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ondrej Mésáros: K uzákoneniu bernolákovčiny ako spisovného jazyka</title>
      <description>Mladí Slováci na bratislavskom generálnom seminári v popredí s Antonom Bernolákom a pod vedením profesora Michala Kratochvíla združení v Spolku pre pestovanie slovenského jazyka sa rozhodli povýšiť vlastnú reč na spisovný jazyk Slovákov vydaním Ortografie slovenského jazyka a ďalších gramatických spisov. O tomto svojom historickom rozhodnutí chceli poznať mienku širšej slovenskej verejnosti, najmä inteligencie, a preto sa obrátili na jej predstaviteľov, aby sa k takejto dôležitej otázke vyjadrili. Čo podnietilo vznik prvej spisovnej slovenčiny, o tom v nasledujúcom úryvku hovorí vtedajši dubnický farár Ondrej Mésáros. Úryvok pochádza zo 6. augusta 1786.</description>
      <guid isPermaLink="false">1652d9ed-2994-4e54-9c16-444710aecd45</guid>
      <pubDate>Sat, 24 Jan 2009 05:00:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/kultura/ondrej-mesaros-k-uzakoneniu-bernolakovciny-ako-spisovneho-jazyka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Z dejín národa slovenského od Juraja Papánka (r. 1780)</title>
      <description>Juraj Papánek (1738 - 1802), rodák zo záhorskej dediny Kuklov, pôsobiaci ako katolícky kňaz na maďarsko-chorvátskom pohraničí, v úsilí verejne čeliť náhľadom, ktoré hanobili Slovákov a Slovanov, napísal dielo Historia gentis Slavae - De regno regibusque Slavorum[1]... V jeho úvode osobitne poznamenal, že k napísaniu týchto prvých slovenských dejín ho viedla „láska k historickej pravde a nenávisť k bájkam, ktoré sa pod rúškom pravdy píšu o Slovákoch. V úryvku z jeho knihy[2] autor prezrádza svoje pohnútky k ich napísaniu a podáva informáciu o prírodnom bohatstve Slovenska („kráľovstva Slovákov), ktoré je svedectvom toho, ako si Slováci od začiatkov národného obrodenia zvlášť uvedomovali hodnoty a krásy svojej domoviny, ktoré sa stali jedným z hlavných zdrojov ich národnej hrdosti a povedomia.</description>
      <guid isPermaLink="false">902226a5-084e-48d8-999f-7528e69b86c6</guid>
      <pubDate>Fri, 23 Jan 2009 03:59:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/kultura/z-dejin-naroda-slovenskeho-od-juraja-papanka-r-1780</link>
    </item>
    <item>
      <title>Turčianski olejkári (r. 1736)</title>
      <description>Matej Bel pri opise Turčianskej stolice venuje niekoľko riadkov aj jej olejkárom. Z turčianskych olejkárov a šafraníkov, ktorými boli nielen sedliaci, ale i zemania, vyrastala v 19. storočí časť slovenskej buržoázie, ktorá vlastnila na naše pomery značný kapitál v Poľsku, Rusku a Rumunsku.</description>
      <guid isPermaLink="false">1b96a406-a12b-40d9-bb50-ce16e179661f</guid>
      <pubDate>Thu, 22 Jan 2009 05:00:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/veda-a-technika/turcianski-olejkari-r-1736</link>
    </item>
    <item>
      <title>Najstarší slovenský zápis v mestskej knihe Žiliny (22. január 1451)</title>
      <description>V meste Žiline bohatí mešťania koncom 14. storočia sa delili na Slovákov a Nemcov. Nemci si však udržali ešte aj v prvej polovici 15. storočia miernu prevahu. Potom si mesto najalo pisárov z českých krajín, ktorí vybavovali agendu mesta. Preto aj jazyk je český, prepletený miestami slovakizmami.</description>
      <guid isPermaLink="false">cdcd0bb1-e40b-4436-936f-88109cd0c293</guid>
      <pubDate>Thu, 22 Jan 2009 03:59:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/politika/najstarsi-slovensky-zapis-v-mestskej-knihe-ziliny-22-januar-1451</link>
    </item>
    <item>
      <title>Použitie atmosferického stroja v Novej Bani (r. 1722)</title>
      <description>V roku 1723 sa utvorila účastinná spoločnosť, zložená zväčša z rakúskej aristokracie, na využitie atmosferického stroja, ktorého model z Anglicka priviezol Isaac Potter do Novej Bane v roku 1721. Podobný stroj na vyťahovanie vody z baní sa používal už v Cornwallesi. Stroj fungoval do roku 1729. Nedokonalosť tohto stroja sa ukazuje v tom, že neskôr Štiavničan Jozef Karol Hell hľadal nový spôsob na vyťahovanie spodnej vody a v polovici 18. storočia zostrojil viac vodostĺpcových strojov. (Úryvok pochádza od cestovateľa J. G. Keysslera, ktorý navštívil Uhorsko okolo roku 1730.)</description>
      <guid isPermaLink="false">28c70061-b4f3-48e6-99d6-563f5a9134cd</guid>
      <pubDate>Wed, 21 Jan 2009 09:12:40 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/veda-a-technika/pouzitie-atmosferickeho-stroja-v-novej-bani-r-1722</link>
    </item>
    <item>
      <title>Matej Bel o Slovákoch (r. 1718)</title>
      <description>Matej Bel vynikal veľkými jazykovými vedomosťami. V roku 1718 vydal pre mládež nemeckú gramatiku Institutiones linguae Germanicae in gratiam Hungaricae iuventutis, z ktorej je tento úryvok. Neskoršie v práci Der ungarische Sprachmeister vystúpil aj na obranu maďarčiny. No svoje slovanské cítenie nezaprel, ako vyplýva z úvodu k biblii, vydanej v Halle v roku 1722 spolu s Danielom Krmanom, ďalej v jeho nedokončenom viaczväzkovom diele Notitia Hungariae aj v úvode ku gramatike Pavla Doležaja.</description>
      <guid isPermaLink="false">87460889-4891-46a2-904a-1769617ab745</guid>
      <pubDate>Wed, 21 Jan 2009 07:55:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dzurjanin/kultura/matej-bel-o-slovakoch-r-1718</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
