Súdiť cudzích ľudí, to je typická vlastnosť nás všetkých. Snažíme sa identifikovať ľudské povahy z jediného pohľadu na osobu. Kto si však reálne myslí, že dokáže odhadnúť charakter človeka z jeho zovňajšku ?
Sťažujeme sa, že dvadsiate prvé storočie je príliš poznačené materializmom. Ľudia stavajú na vrchné pozície vo svojom rebríčku priorít oblečenie, domy, autá, účesy. Považujeme to za hlúpe a malicherné. Nie je sa však čomu čudovať. Pretože ak ťa ľudia nepoznajú, súdia ťa práve podľa toho, ako vyzeráš. A taktiež na mnohých najviac vplýva prvý dojem. Preto chceme v momente, keď nás niekto uvidí prvýkrát, vyzerať najlepšie a mať najkrajší úsmev.
Vytvárame si zbytočné predsudky o ľuďoch, ktorých vôbec nepoznáme. Nevieme nič o ich osudoch ani životných príbehoch. Áno, vytvárať predbežné závery je najjednoduchšia cesta. Zaškatuľkovať blondíny do zložky s nápisom Hlúpa, upravených mužov označiť za gayov alebo považovať svedomitých žiakov za bifľošov. Skúsme sa však s ľuďmi zoznámiť, bližšie ich spoznať a zistiť, akí sú v skutočnosti. Až potom si môžeme na nich utvoriť svoj vlastný názor a posúdiť, či vzhľad skutočne prezrádza niečo o ich charaktere.
