Kamarát môjho kamaráta s nami išiel na večeru a ja som v rámci česko-slovenskej konverzácie na niečo odpovedala zo srandy že „dobře."
Nový známy bol milo prekvapený: „Hezký! Slovákům „ř" dělá celkem problémy, že jo?"
„No, veď hej, ale to je ťažké písmenko, ani všetci Česi ho predsa nevedia povedať."
„Pravda."
...
Obrátila som sa na kamaráta: „Davídku a ty si ma prečo nikdy pre moje „ř" nepochválil?"
„A proč bych Tě chválil? Normální ř."
„No veď ale my ho nemáme!"
„Jako kde?"
"No veď v abecede!"
„Jak to?!"
Už ma takáto forma nevedomosti ani nevytáča ( dakedy som to považovala za hlúposť), už som len rada, ako rozširujem obzory o nás=))).






