História si také prípady pamätá, a vždy bolo "ouvej" tým, čo vyhrali.
V Alexandrii zničili najväčšiu knižnicu vtedajšieho sveta, doteraz si asi nikto na hlavných "hrdinov" nespomína, ani ich nikto v súčasnom svete nezbožňuje, ani na nich s láskou nepomyslí. To už vôbec nie.
Bolo by zaujímave vedieť, či motiváciou pre tento čin, zapísaný v hlavách vždy prekážajúcich vzdelancov, bola len nenávisť ku knihám alebo dôkaz nehorázneho egoizmu, známeho zo životov všetkých Satanov histórie.
Alebo to, čo aj my v našej 5 miliónov krajinke dávno dobre poznáme. Z vôle časti utláčaných sa vynoria takí "hrdinovia", ktorí obetujú takmer všetko kvôli vlastnému pocitu jedinečnosti z matérie, a tak nepoznajú pôvab slova, čo by ich mohol vzkriesiť a viesť, aby im nikto nevyčítal ich zatrpknutosť bez vedomia potreby poznať nielen múdrosť, (ak už nie úžasnú krásu), akú je možné spoznať z písaných slov.
Bolo by úžasné, keby na našom fliačiku zeme "čudáci", zaľúbení len do materiálneho prežívania a osobnej moci, jednej noci snívali rovnaký sen o tom, čo už zameškali a čo chcú napraviť, a sami by sa začítali do knihy , do kníh a prežili ten tajomný, úžasný pocit vedomia a vďaky za poznanie celkom nového bytia (vo vlastných hlavách).
